vylet na baziliku alebo trochu mexickej religiozity

Vo stvrtok, den po mojom prilete sme si naplanovali vylet do baziliky Panny Marie Guadalupskej, ktora je patronkou Mexika. Vy co ste z toho robili skusku u dr. Hluska nemusite dalsie riadky citat :))) Katolicka cirkev mala na vyvoj mexickej spolocnosti velky vplyv v poslednych dvoch storociach, pricom takmer 90% Mexicanov je katolickeho vyznania. Mozem vam sice povedat ze vztahy cirkev kontra stat boli velmi dlho napate, na margo coho staci spomenut 20. roky minuleho storocia, kedy tzv. Cristeros (katolicki povstalci) vypalovali vladne skoly, spachali atentat na vtedajsieho prezidenta atd. a to vsetko preto, lebo cirkev dokazala hromadit peniaze a vlastnicke vztahy rychlejsie ako stat! Na oplatku vladne oddiely drancovali kostoly pricom az v roku 1992 Mexiko nadviazalo diplomaticke styky s Vatikanom. Keby ste sa ale presli ulicami Ciudad de Mexico ale aj inymi castami Mexika, mali by ste pocit, ze toto nabozenstvo je tu odjakziva a ze Mexiko je od svojich pociatkov bastou krestanstva.
A kedze je Nuestra seňora de Guadalupe ( Naša pani Guadalupská) najvýraznejším cirkevným symbolom Mexika, neodmysliteľnou súčasťou pobytu v D.F. je návšteva jej baziliky na hore Tepeyac. Guadalupana je čierna Madona , ktorá sa v roku 1531 zjavila domorodému Mexičanovi Juanovi Diegovi. Kopec, na ktorom sa mu zjavila sa volá Tepeyac a pred príchodom Španielov, bol zasvatený bohyni matke Tonatzin, takže sa Guadalupana stala spojivkom medzi domorodým náboženstvom a katolicizmom. Dnes je patrónkou celej zeme a patrí jej aj titul Cisárovna oboch Amerík a jej obraz je všadeprítomný či už hovoríme o autobusoch, pouličných stánkoch alebo masiarstvach. 12. decembra sa oslavuje deň jej zjavenia a do baziliky sa konajú dlhé púte, kam ľudia putujú zo všetkých kútov Mexika, pričom niektorí časť cesty prejdu po kolenách. Tento deň sa však chystáme stráviť na dedine aby sme videli aký rozmer nadobúdajú jej slávnosti u ľudí, ktorí do baziliky neputujú a vzdávajú jej hold v rámci svojej dediny alebo domácností.

Bazilika Guadalupany je miesto, ktoré je nabité zvláštnou energiou. Mexičania, a nielen oni tam stále cítia prítomnosť bohyne matky Tonantzin. Boli sme tam vo štvrtok a v čase kedy sme predpokladali, že tam nebude až tak veľa ľudí ale aj tak bolo miesto zaplnené ľudmi, ktorí jej prišli vzdať úctu alebo prišli na omšu, ktorá sa tam slúži celý deň. Samotná bazilika nie je nejak architektonickým veľdielom ale energie ktorá z toho miesta ide, by spravila aj z maštale posvätné miesto. Uvažovala som nad tým, či si tí ľudia berú dovolenku aby tam prišli v čase obeda v bežný deň v týždni, alebo či vôbec chodia do práce... a či tie prenádherné kytice, ktoré jej nosia stoja toľko čo u nás. Lebo keď si to logicky zvážite že ste priemerný občan Mexika, ktorý ma presne prerátané každé peso, tak taká kytica, za ktorú by ste u nás zaplatili hotový majland, je pre nich veľkou obetou. A presne také bukréty tam všetci nosili...niektorí šli po kolenách a modlili sa, niektorí šli v sprievode s celou procesiou, rodičia niesli deti aby ich zoznámili s ich patrónkou...
Jediná vec, ktorá mi na tom posvätnom mieste pripadala veľmi zábavná, boli zametačky a zametači, pretože celé Mexiko je posadnuté leskom a vyleštenými plochami, na ktorých sa potom idete zabiť. Takže si predstavte že stojíte v bazilike, celé to posvätno vás objíma a neviete, ktoré vnemy máte skôr zapojiť a zrazu vám búcha do nôh nejaký ultra veľký mop, na ktorého konci stojí útla postavička s nejakým bližšie nešpecifikovateľným výrazom a zametá a zametá. Najskôr mi to prišlo zábavné lebo boli všade kam som sa pohla ale nakoniec rozpamatajúc sa na predkolumbovské obdobie, ženy na pozícii zametačiek poberali veľkú úctu a týmto slúžili svojím bohom. Len netuším, či je to tak aj teraz alebo si len riešia neutešenú životnú situáciu.
A tak sme spolu s Radom vošli do priestoru pod bazilikou, kde je umiestnený originál obrazu čiernej Guadalupany, ktorá sa zjavila v spomínanom roku 1531. Aby som vás dostala "do obrazu" nejde o obraz na plátne ale na vnútornej strane plášta Juana Diega. Keď si predstavíte celý ten príbeh, ktorý za tým vyobrazením stojí a že stojíte pod ním a okolo vás sú ľudia, ktorí sa pred ním skláňajú, to miesto sa vám musí dostať pod kožu.

Na mieste kde je bazilika sa nachádza aj socha bývalého pápeža, ktorý sa tu tiež teší veľkej úcte. Prezident Fox dokonca ľudu venoval aj papamobil, v ktorom sa tu pápež vozil, keď 5x navštívíl Mexiko. Zdá sa, že nového pápeže potichu ignorujú alebo teda nie veľmi reflektujú.
Vedľa baziliky su obrovské slnečné hodiny, skonštruované ako orloj, kde sa odvíja celá scéna zjavenia Guadalupani Diegovi. V rámci baziliky je aj múzeum Giadalupany, ktoré sme si nenechali ujsť... dostala ma hneď chodba pri vchode, ktorej steny boli lemované ďakovnými maľbami ľudí, ktorí Gudalupane ďakovali za vyzdravenie, za pomoc v ťažkých chvíľach. Miestami by sa za tie maľby nemusela hanbiť ani Frida Kahlo... A ďalšou prekvapujúcou vecou boli výjavy kedy Boh maľoval na plátno Guadalupanu, čiže keď si to rozmeníte na drobné znamená to, že je mu v Mexiku nadradená, a to riadne. (tým, ktorí sa tešia na správy o ňiňo Jesus de futbol čiže futbalistovi a iných vyobrazeniach asi ešte neulahodím, lebo som na nich nenarazila).
Veľmi dôležitou súčasťou tohto miesta sú verejné záchodym ktoré stoja dve pesá. A ak tieto dve pesá nemáte, tak máte smolu... Ja som mala teda veľmi veľké problémy aby tam moj močový mechúr tak súkromne neskolaboval ale Rado letel nakúpiť nejaké suveníry rýchlo aby rozmenil bankovky a aby mi mohol slávnostne odovzdať 2 pesá a ja som mohla raketovou rýchlosťou letieť a zachrániť svoj močový mechúr:))) Základ je mať drobné...a to všade.

A nakoľko je mi môj mechúr veľmi vzácny, musím aj teraz končiť... :)))
muchos besitos y abrazos...

kauza doprava v ciudad de mexico

Plna dojmov z prepravneho systemu v Ciudad de Mexico sa s vami musim podelit o svoje dojmy... kazdy den zazivam zachvaty smiechu v metre i ked uz som si pomaly zvykla. I ked si od toho asi zase rychlo odvyknem lebo uz zajtra sa vydavame na put mimo Ciudad de Mexico, a teda do Santa Clary a konecne sa snad preladime na vyskumnu naladu...

Hned v prvy den svojho pobytu tu som mala moznost vyskusat vsetky produkty prepravneho systemu, ktore D.F. (distrito federal) ponuka... Zacalo sa to spominanym metrom na ktorom je uzasne to, ze vas to vozi len za 2 pesa, pricom sa mozete vozit kolko chcete a listok vam prestava platit az ked vyjdete z metra. Miestami ide v Mexiku metro aj po zemi a nadobuda formu vlaku... mozem vam povedat, ze to bolo krasne ked sme jazdili ponad vsetky tie ulicky a ulice a trhy a domcuriky... Linky su tu velmi prehladne a clovek sa nejak extra nemoze stratit, i ked na prestupnych staniciach je to zabava, pretoze sa tam nachodite aj pol kilometra i viac, kym prejdete k miestu svojho prestupu. Co ma velmi prekvapilo, bola napriklad stanica metr Pino Suarez, kde sa vam len tak z nicoho nic vynori pred ocami mala kruhova pyramida... zachovala, udrziavana aby boli vsetci patricne hrdi na pohnutu minulost svojho naroda... Hned vedla za sklom najdete maketu Tenochtitlanu a vsetko krasne neporusene - ani len naznak nejakeho vandalizmu alebo ineho likvidacneho prejavu a to v meste, ktore ma asi 20 milionov obyvatelov a teda bieda je tu viditelna i citelna.

Ked sme v spominany den cestovali k Estelle neboli sme si celkom isti, kde to vlastne byva... tak sme pokladali za rozumne riesenie, ze si po vystupe z metra vezmeme taxik. V D.F. chodia dva druhy taxikov- jedny maju zelenu alebo bielo-zelenu farbu a druhe, ktore su vraj bezpecnejsie s licenciou, maju farbu cerveno bielu. Aby ste si nemysleli, ze to bude nejaky luxus co sa zariadenia a priestoru tyka. Vy co mate cez 1,80 metra sa budete naramne bavit, ked vas posadia do maleho volkswagena "chrobaka" lebo tych tu jazdi neskutocne vela -koniec koncov sa tu, v mexiku, chrobaky vyrabaju. Tak sme si stopli taxik a podho na zazracnu jazdu. Rado mu zadal adresu a zatial co sa oni rozpravali o futbale a nejakych novych mexickych futbalovych bohoch ja som sa s uzasom pozerala na to ako sa tu porusuju vsetky pravidla cestnej premavky. Ciudad de Mexico je obrovske a preto je tu cesta 5prudova... jazdi sa tu sice asi tak 50tkou, lebo rychlejsie sa kvoli tomu kvantu aut neda, ale miestami som mala pocit, ze sa treba zacat modlit a rekapitulovat prezity zivot. Napriklad po 10 tej vecer neplati pre nikoho cervena na semaforoch, samozrejme len vtedy, ked ide auto. Nevravim ze vtedy treba zastat ale urcite sa mu treba sikovne vyhnut. A napriklad pre zeny-soferky, tu cervena vobec neplati, pretoze sa lahko moze stat, ze ked zastanete na cervenu, vas niekto moze prepadnut, nakolko je tu velka kriminalita.
Tak nas nas taxikar viezol a viezol a ked sme tam uz sedeli polhodinu a on stale nevedel kde je nasa ulica, tak sme asi 4krat zastavili a pytali sa na cestu, nakoniec to nasiel. Ale ake bolo nase prekvapenie, ked sme cestou spat od Estelly zistili, ze s nami riadne vybabral, pretoze sme zistili, ze ta cesta sa dala prejst za 10min pesi a nie 35minut taxikom skratkou cez Tokio. A teraz sa mozete zamyslat nad tym, ci nam to spravil naschval alebo fakt netusil, kde ma ist! Ale taketo nahody sa nam tu stavaju casto...preto stale neviem co si mam o tych mexicanoch mysliet.

No a cestou spat od Estelly sme si vzali este jeden dopravny prostriedok, ktory je nieco ako fakt maly autobus a vola sa pesero. Zastavia vam na zamavanie len musite vediet smer, ktorym idu. A opakujem, ludia ktori maju 1,80metra sa tam moc nevystru :))) No a kedze je tu doprava aka je, dost casto sa stava, ze dojde k nehode, ked pesero zrazi chodca... Velmi krute je to, ze mozete byt radi ak vas zrazi a hned vas to zabije! Znie to sice desivo ale potvrdilo mi to viacero ludi, ze ak este nie ste po zrazeni mrtvy, pesero si na vas naspat nacuva a dokonci svoju pracu. Tento cin ma jednu velmi jednoduchu pricinu - ludia tu nemaju peniaze aby platili niekomu nemocnicu a sudne trovy a tak radsej toho cloveka dorazia. A rodina mrtveho cloveka nepoda zalobu, pretoze ani ti nato nemaju peniaze. Takze mozete byt radi, ked vas niekto zoskrabe z cesty a pochova... Tolko k mexickej realite... :(

Takze asi takto vyzera nase cestovanie v Ciudad de Mexico, z ktoreho zajtra odchadzame do Puebly a odtial do Santa Clary k Indianom.

viva la mexico!

tak som dorazila... uplne dorazena, unavena z dlhych hodin sedenia v lietadle..ale zvladla som to... dokonca som stihla v madride aj prestupit a zvladnut sok, ze nemaju pre mna miesto v lietadle a aj imigracneho uradnika v mexicu som asi ocarila..lebo sa velmi nezaujimal o to co sem idem robit a povedal mi len carovnu frazicku: bienvenido en Mexico! Psychicky som sa pripravovala na stratenu batozinu a na zradne semafory a zlych colnikov...ked tu zrazu...avsak...batozina dorazila okamzite, na semafore mi zasvietila zelena a ja som cela zmatena vpochodovala na mexicku podu, pricom mi s taskou pomahali tusim nejaki policajti mexicki... na na pobavenie!! A potom som uz zbadala Rada...tak som vedela, ze som uz " za vodou"... Na Mexicu je zaujimave to, ze letisko je takmer v centre mesta, cize sme nemuseli chodit dlhe kilometre kym sme do mesta dosli. Aj teraz pocujem, ako ponad nas lietaju lietadla.. No ale moj najvacsi sok prisiel v metre. Nakolko je nas byt v Mexicu na dost vytazenej linke ruzovej, nechapem ako sme sa vobec do toho metra narvali...Rado tahal mna, a ja velku tasku...a vnutri som sa drzala Radovho goliera, on sa drzal klimatizacie, ktora nefungovala a mne na nohe stali zo traja mexicania... a pri tom vsetkom som sa tam citila ako nesmierny obor so svojimi 168cm, lebo vsetci su tu strasne malicki...hehe....Metro bolo tak pretazene, ze to co nam malo trvat 15min, trvalo vyse pol hodiny, pretoze stale zastavovalo v tuneloch kde bolo asi 500stupnov... S vystupovanim to bolo este horsie, lebo to sme sa normalne museli tlacit hlava, nehlava... tym ludom bolo uplne jedno ze chcete vystupit... skoda, ze si neuvedomili, ze budu mat dalsie dve miesta za nas dvoch. nakoniec sa rado pretlacil, mna tahal za sebou, ale potom sa to nejak cele zavrelo, ako more za MOjzisom a moja taska, ktoru som stale drzala pevne za usi, zostala vo vagone zakliesnena medzi ludmi... tak som zacala tahat ako besna, rado tahal mna...a nakoniec to povolilo. Tot moja prva polhodina v Mexiku.:))) no a potom sme stastne dosli na byt a ja som sa zvalila do postele a spala som...
Poobede sme sa vybrali na navstevu k Radkovej znamej Estelle a jej synovcovi Ilychovi (jeho otec bol velky socialista a dostal meno po Leninovi), ktory sa zucastnil na nedavnej expedicii s Milanom Kovacom po Hondurase a Guatemale a tak... No a tu zacina dalsia kauza, ktora sa nazyva mexicke taxiky. Ale to vam napisem az nabuduce...teraz utekam zase na metro a potom obzerat krasy mesta mexickeho... hasta luego!

starnem..??

dnes ráno som sa zobudila, mysliac si, že je to posledné slovenské ráno v tomto roku...
Hrdo som sa pozrela na svoj ekonomicky zbalený ruksak... aj tentokrát dúfam, že neťahám so sebou zbytočnosti..i keď pravda sa ukáže v Mexiku.

A tak som sa vybrala rozlúčiť sa s mestom a s prácou, keď tu zrazu av3ak...
Zazvonil mi telefón a ozval sa hlas z cestovky aby ma uistil, že odlietam ZAJTRA a nie DNES... neskutočný šok som v tom momente zažila i keď som si pravdupovediac vydýchla, že som to zistila teraz a nie v noci na Schwechate...
A tak teraz neviem čo s voľným časom... repelent už mám, veci krásne pobalené...úspešne sa vyhýbam bacilom - tak dúfam, že to už do zajtra vydržím!

Drahí moji, sľubujem vám, že zajtra snáď konečne opustím pôdu slovenskú a budem písať už len z Mexika..kde je krááásnych 26 stupňooov.... síce vo vode sú baktérie ale dá sa s tým žiť.
Pre istotu sa idem ešte pozrieť na tú letenku... dúfam, že som nemala letieť včera!

P.S: Nedá mi nepripísať ešte jednu informáciu a to, že som od dnešného dňa prenajala našu izbu, lebo som si myslela, že už budem na ceste do Mexika... snáď budem mať kde spať!!!

pripravy

Cestovateľ Livingstone raz povedal, že pôjde hocikam len nech je to dopredu...
Tak sme sa v tomto duchu vydali na cestu do Mexika... nech nás to niekam posunie a
podľa možnosti, nech je to dopredu.
Rado odcestoval pred necelým týždňom a po nemalých problémoch nakoniec predsa len pristál v zemi mexickej... a i ked bez batožiny vybral sa objavovať Mexico city, z ktorého aj tak veľa nevidieť, kvôli hustému oblaku dymu. Čo už, Mexico city je asi jediné mesto na svete, kde reálne vidíte čo dýchate:) Katalyzátor je v Mexiku asi neznámy pojem!

Predtým, než vstúpite na pôdu Mexico city musíte sa však vysporiadať s mexickými colníkmi, ktorých škála nálady sa pohybuje od arogancie až po totálnu ignoranciu. No a keď si zoberiete, že váš pokojný prechod colnicou závisí od jedného semafóru a farby, ktorá na ňom zasvieti tak... Čiže keď vám zasvieti zelená, tak vás ignorujú a vy môžete prejsť s čímkoľvek v ruksaku... a keď zasvieti červená, tak bohužial celý obsah ruksaku ide von a čo sa im nepáči zoberú... takže ak nechcete prísť o obľúbené bylinky, koreniny..tak si ich tam nedávajte. Prípadne, ak sa vám stratí batožina máte o problém menej, lebo vám nemajú čo skontrolovať... :)))))

Kým Rado čakal dva dni na batožinu, oblečný stále v tom istom (len dúfam, že nie v tom polartecu v ktorom odišiel) nakúpil takmer za vatikánsku menu skvelé pramene zo 16. storočia. Keď si vezmete že jedna stála 120 korun...tak to bolo fakt skoro zadarmo. Na jednom z hlavných námestí Mexica, na Zócalo, sa totiž konal veľký trh kníh. Menom Zócalo by sa malo označovať každé hlavné námestie v mestách Mexika, takže toto má názov aj Plaza de la Constitución.
Toto námestie je údajne druhým najväčším na svete hneď po Červenom námestí. A zároveň je to to slávne námestie, kde sa nachádzajú ruiny aztéckeho Templo Mayor, ktorý bol zničení Španielmi. Výstavba tohto ceremoniálneho centra sa začala v roku 1375 v tvare pyramídy a dnes sa jej ruiny nachádzajú len niekoľko metrov od preplnených ciest mesta Mexica.

No a o tomto všetkom sa mi zatiaľ len sníva kým si balím veci a preberám a vyberám čo sa mi hodí a čo nehodí, v čom môžem pobehovať medzi Indiánmi a v čom nie... a keďže som zabudla kúpiť repelent, tak sa lúčim a čoskoro sa ozvem... Snáď už z Mexica! :))))