O tom ako sa Lenka vrátila, ako sme celý víkend pretancovali a ako si tajne želám aby bolo zajtra národné voľno.....

Ďalší víkend za nami... únavný, úsmevný s novými i starými známymi...:) Tyzdne sa nesú v pracovnom znamení, večer padám do postele unavená a ani nemám silu bojovať so Samirou a jej skvelými nápadmi vypínať mi klímu o jednej ráno... V utorok, veľmi netradične a nerozumne, sme sa uprostred týždňa zúčastnili tzv. strešnej párty... 38°vonku (podotýkam o 9tej večer), strecha paneláku, bazén a grilovačka... dokonca vírivka. Pre skrátenie čakania na mäsko, dokonca i bravčové, sme sa v bazéne venovali rozličným inteligentným aktivitám od topenia sa až po hodnotenie skokov do vody....fotodokumentáciu zašlem, ked bude dostupná a nekompromitujúca... Cenu za najlepší počin si zo strešnej párty jednoznačne odniesol Bohuš, ktorý tu bol na návšteve, ktorý s dobrým úmyslom prišiel za prítomnými ľudmi moslimského vierovyznania na streche a ponúkol im bravčovinu.... V tesnom závese za ním bol nemenovaný kolega, ktorému sa podarilo hodiť do vody sklenenú fľašu (s ktorou sme mali v úmysle sa zabávať)... Zabávali sme sa s ňou presne 5 minút, potom sa rozmlátila a ďalšiu hodinu sme lovili kúsky skla z dna bazéna:))))) Ale tak v zdraví sme to všetci prežili, ranné vstávanie do práce bolo už horšie... Nevyspatá som súhlasila, že vo štvrtok večer sa pofičíme trochu vytancovať... objavili sme skvelý kubánsky klub Malecón ( nie ten v Bratislave:)) a do rána bieleho tam tancovali..teda nie až tak celkom do rána bieleho, pretože v ráno biele mala priletiet z dovolenky v Európe Lenka a ja som ju mala íst vyzdvihnut...takze som do tretej tancovala, o stvrtej zalahla v posteli u kamosky co byva pri letisku... vlastne este sme velmi akcne spolu kreslili mapu, ze ako sa rano dostanem na letisko- co bolo veľmi múdre lebo ráno ju nebolo možné zobudiť! No a 5,30 som vstala a šup na letisko... som žmúrila nevyspaté oči na tie tabule, a hľadala lietadielko na nich... ale šicko som zvládla ako malo byť, precízne vypracovanú mapku som odložila pre potreby ďaľších takýchto ranných výletov a.... slastne som sa postavila do radu na kávu. Tak som tam stála prevesená cez zábradlie a modlila sa aby to Lenke netrvalo dlho, lebo tam zaspím...bradu som položila na zábradlie a tvárila sa strašne sviežo, čo vyzeralo asi tak ako keď sa opitý človek chce tváriť, že je triezvy:) Zočiac Lenku som sa prebrala a ona keď ma zbadala pochopila, že domov bude šoférovať ona...:)Za odmenu som dostala Margotku:)) TEda vlastne neviem aká odmena a za čo to bola:) Na pár hodín som sa odhlásila zo života potom aby som nabrala energiu pred dlhoplánovanou účasťou na CZ&SK party v nejakom klube... neverili by ste ale párty bola úžasná..podával sa tam guláš, vyprážaný syr, bramboračka...a kadejaké iné lakocinky:) No kto by si nezatancoval v Dubaji na tóny vypalovákov ako Láska je láskaáááá..... alebo chuťovky od Polemicu:)) Tak sme tam žúrovali so slovenskými vlajočkami v ruke... popíjali lahodné moky:) Fotodokumentácia hovorí za všetko... a odtiaľ sme šli ešte s babami bokmi vlniť do Malecónu, kde som si dala jeden taneček a začala po stojočky zaspávať..:) No a k životu som sa potom prebrala až naobed ďalší deň.... a to sme už vážne dali hlavy dokopy a dali si míting kvôli novému ubytku..po tej prežúrovanej noci nikomu z nás tie vily s vypnutou klimatizáciou nerobili dobre...ale čo vám budem hovoriť ...našli sme...a tak sa v auguste sťahujeme do vily vilôčky...ale o tom až neskôr....

P.S. Stále nepotápam:)!

Správy z 25 stupňa severnej šírky...

Tak som zase na 25 stupňoch severnej šírky a 55 stupňoch východnej dĺžky sama... Včera som odprevadila Radka a život sa zase vrátil do zabehanej rutiny. V noci som ho úspešne odviezla na letisko a ešte väčší úspech a nábeh na ocenenie znamenala spiatočná cesta a letiska, lebo keď som z neho vychádzala a chcela odbočiť smerom "domov" policajti si v kľude uzavreli cestu a ja som šla doslova "naverímboha" niekam zúfale čítajúc o jednej ráno tabule s nápismi... Naspäť som sa dostala, ale nepýtajte sa ma ako:)))) Dva týždne s ním tu ubehli ako voda...stále si totiž myslím, že tu funguje nejaká odlišná vzťažná sústava a čas tu plynie oveľa rýchlejšie. Nestihli sme toho moc pobehať pretože som väčšinu času pracovala ... a keď už "padla" a vybrali sme sa napríklad večer na pláž a bolo tak teplo ako by vám namierili fén do tváre a nechali ho dlho zapnutý. Vydržali sme tam asi polhoďku tváriac sa hrdinsky, že sa to dá zvládnuť... ale nedalo sa. Zvolili sme teda inú alternatívu a na pláž sme sa vybrali skoro ráno... Dva pokusy skončili celkom neúspešne, keďže som sa ani za nič nevedela ráno o 6tej prebrať... človek si dvakrát premyslí, či pôjde na plážku alebo ešte dve hodky zostane v posteli a potom do práce... Vo štvrtok sa nám to nakoniec podarilo, prispatá som to odšoférovala na pláž, ktorá bola z rána neskutočne pokojná, odliv odkryl nespočetné množstvo mušiel rozličných farieb a bez prítomnosti ľudí voda, dokonca hneď pri brehu, pulzovala životom. Hneď ako som štúpila tesne vedľa prvého veľkého kraba som bola čerstvá a prebratá a pozorne som skenovala pohyby pod mojimi nohami. Po prvé hviezdice sme sa museli potopiť, Radko dokonca zazrel malú chobotnicu... a kraby a malé pustovníky nám už prišli ako rutina a vôbec nás ich prítomnosť nerozptyľovala. Jemný infarktový stav mi spôsobila dlhá "šnúrka" ktorú som zazrela trčať pod vodou z piesku... keď som sa nad to nahla šnúrka sa zmenila na chvost raje a jej rýchly pohyb a uvedomie si vedľa čoho som to vlastne skočila vyústilo v slabý výkrik a pôvabný výskok z vody. Netuším, ktorý typ raje to bol ... možno aj tá elektrická a i keď údajne patria k najpôvabnejším morským tvorom...ďakujem, nechcem sa dotknúť:)!

Odliv vytvoril malé ostrovčeky kde oddychovali vtáci, kadiaľ museli kajakári preniesť kajaky na pleciach aby sa mohli kajakovať, a kde uviazlo veľa hviezdic... tak som si povedala, že spravím dobrú vec a že ich nahádžem do vody späť... Radko sa na mne dobre bavil ako som ich všemožnými spôsobmi vyberala z piesku a hádzala do vody... i keď možno ten náraz im spôsobil väačšiu ujmu ako to, keď tam čakali na príliv... ale poďme to klasifikovať ako dobrý skutok, nech sa cítim dobre. Včera sme zase prišli zase skoro ráno na pláž, dokonca ma už ani raja nevyviedla z miery... ľahli sme si na ostrovček v mori a nechali sa oblievať a zalievať vodou... Človek by tam vydržal celé hodiny a celé hodiny si potom môžete vymývať piesok z vlasov...

Hm, takže aj bez toho aby sme absolvovali povinné túry po Dubaji, ktoré sme nestihli, sme strávili príjemný čas... lebo ako som písala na začiatku dubajského blogu, je jedno kde ste podstatné je to s kým trávite čas:))

No ale aby som vás na záver trochu pobavila... včera, emotívne vyčerpaná z Radkovho odchodu, sa mi podarilo ukážkovo zaparkovať pred domom... veď prečo by som nemohla zaparkovať do stromu??? !!!! Nuž odniesla si to pokrivená značka - som zvedavá ako to budem Lenke vysvetľovať... možno si vymyslím nejakú šťavnatú,veľmi nepravdepodobnú historku.... :))))

Mám na to týždeň kým sa vráti:)

Do Dubaja prišlo leto....

To že do Dubaja prišlo leto zistíte veľmi jednoducho, podľa nasledovných indikátorov odpozorovaných z bežného dubajského každodenného života:) Do práce si odrazu začnete nosiť ponožky a sveter, prípadne veľkorozmernú šatku, pretože priamo úmerne so stúpajúcou teplotou vonku, klesá teplota v klimatizovaných miestnostiach... neverili by ste ale niekedy si chodím rozmraziť údy na slnko!!! Ráno človek vstane z postele a cez okná nič nevidí, lebo práve vďaka nízkej teplote vnútri a vysokej vonku sú okná totálne zarosené...a tak vyzerá väčšina reštaurácií, budov, taxíkov...pretože im sa zdá normálne, že vonku je 40° a vnútri to treba vychladiť na 15°!!! Takže keď si chcete ísť kúpiť mlieko do supermarketu, v tej časti pri chladiacich boxoch idete doslova zamrznúť... takže si dvakrát premyslím, či si pôjdem kúpiť jogurty a vystaviť telo takému šoku! Že do Dubaja prišlo leto zistíte aj podľa toho, že vám nevadí, že zrazu sedíte doma a pozeráte za sebou 10 dielov nejakého priblblého sitcomu...prípadne radšej ako na pláž utekáte do kina a je vám úprimne jedno či to bude americký kasový trhák alebo bolywoodsky film - upozorňujem, že v kine je tiež 15° a tiež tam treba chodiť v svetri:)
Neklamným znakom toho, že je už leto, horúco vonku a kosa vnútri je aj to, že ak si pred vyjdením z preklimatizovanej miestnosti smerom na slnko nasadíte fešácke tmavé brýle, vonku sa vám tak orosia, že v tom momente nič nevidíte...a trvá to hodnú chvílu. ČIže vy čo nosíte dioptrie, to budete mať v Dubaji ťažké... ako tá pani čo vystupovala z taxíka rovno do križovatky a mala tak zarosené dioptrie, že by si vôbec nevšimla, že sa na ňu rúti kamión!
LEto v Dubaji je vtedy, keď si želáte, aby ste vtedy keď sa ešte dalo toho robili viac vonku, pretože teraz sa už nedá nič a vám je to ľúto... i keď v piatok ráno sme sa vybrali s Radkom na pláž už o 6tej ráno a čuduj sa svete asi po prvý krát v Dubaji mi bola vonku zima... fúkal taký ranný vánok a keď som sa vynorila z mora, normálne mi bola kosa... som sa zabalila na brehu do šatky a tých ďalších neviemkoľko minút chladu som spokojne prespala...
Leto v Dubaji je vtedy, keď vždy ked vyjdete von sa vám veci prilepia na telo a je jedno aké drahé veci máte na sebe a ako starostlivo si ráno nanesiete make-up... po 20min vonku vyzeráte ako dobré socky...a ešte fajne spotené:) Keď sa nemôžete odlepiť od sedačky v aute a popáli vás nielen bezpečnostný pás ale aj volant a sedačka sama, vtedy do Dubaja prišlo leto....
Medzičasom nastali v zálive malé zmeny... na arabskú pôdu prišiel za mnou Radko, a včera odišla na rodnú hrudu dovolenkovať Lenka a minulý týždeň Roman, ´další z partie... Lucka si tiež zbalila kufre, vypršali jej víza a momentálne si užíva chladné liptovské počasie... a tak tu válčime s Radkom sami... príjemné chvíle nám znepríjemňuje iba Samira, ktorá ešte stále hľadá manžela, ktorá si vkuse hľadá zámienky aby nám vypínala klímu lebo musíme šetriť vraj. Pochopím v Európe keby mi to niekto spravil kde na klíme až tak moc nezáleží ale v Dubaji???? A tak vedieme žabo-myšie vojny, a popritom hľadám nové bývanie zase... mám na háku celý bazén aj blízkosť pláže,... rada by som si pustila klímu kedy ja chcem... takže, v zálive nič nového, len ja sa zase sťahujem....:)