Áno priatelia, žijem... dokonca celkom spokojne... prešiel mesiac odvtedy čo som naposledy písala a verte či nie, mrzí ma, že to takto zanedbávam...Ale tak zasiahla vis major a ja som sa len prizerala ako sa veci dali do pohybu... Koniec júla sa niesol v hľadaní nového bývania, predstierania rozličných príbuzenských zväzkov s mojimi spolubývajúcimi Maťom a Lenkou, aktívneho prieskumu stránok novín s nehnuteľnosťami a zúfalstva z toho, že musíme bývať vo vile kde nám nie je dobre a ani bazén nás už netešil. Teraz si na to už len matne spomínam, pretože momentálna spokojnosť to všetko prevážila... Obehala som pár víl, nešťastná z toho, že ani jedna nie je dosť dobrá, dosť lacná, dosť normálne v priestore umiestnená...atď... keď tu zrazu avšak, v novinách som zhliadla inzerát na vilu v super lokalite, neuveriteľnú cenu... volala som tam len tak aby sa nepovedalo, lebo veď to predsa nemôže vyjsť... čuduj sa svete, všetko vyšlo ako malo, zložili sme všetky depozity, kaucie, šeky a stali sme sa Tomášovými susedmi...A prišlo sťahovanie... moje druhé v Dubaji, hotel nerátajúc... Nakoľko sme boli v práci dosť busy, tak som si dala home office na ten deň a robila som z domu...ak si niekto myslí, že som mala čas sa baliť pritom tak je na omyle... Lenka ma našla sedieť pri počítači keď sa poobede vrátila z práce, a zbalené som mala asi tak NIČ. Týmto verejne ďakujem Lenke, že ma nezatratila na večné veky ale mi s tým pomohla... Každopádne sme to nejak pobalili, s Lenkou sme sa snažili z toho maláho Chryslera spraviť veľký jeep a.... jednoducho sme ho tak naložili, že som si do toho auta nemala ani ako sadnúť. Do našej novej vily som cestovala doslova prilepená na prednom skle auta... hlávku som mala ohnutú doľava, prípadne doprava...a zakaždým keď sa Lenka potrebovala pozrieť do späťáku som jej musela referovať čo vidím, lebo cezo mňa videla ničové NIČ. Na pumpe sme sa zastavili kúpiť kolu a ja som ani nohu z auta nevedela vytiahnuť...a keď som sa v aute chcela napiť musela som sa nahnúť k Lenke, otočiť hlavu a hlavne sa prestať rehotať lebo som tak skoro obliala celé auto... no keby nás zastavili policajti neviem, neviem čo by na to povedali...
Ale dorazili sme a presťahovali sme sa... pomaly sme zabývaní už mesiac a máme veľkú pohodu... piesko-hlina v záhrade sa mení pomaly na trávnik, každý večer a niekedy aj ráno (podľa stupňa stresu, ktorý potrebujem odbúrať) ho polievam, pozerám ako malé gekóniky utekajú z trávy a ja mysliac si, že akú im robím zabavku ich polievam ešte viac:) Jediné čo mi k pohodliu chýba je posteľ...mám síce veľkú izbu na poschodí ale posteľ žiadnu... a tak spávam na veľkom gauči na prízemí, kde bývajú aj korytnačky, ktoré vyvádzajú ako šialené niekedy v noci:) a do hornej izby sa chodím akurát tak prezliekať - to som aký buržuj, že?
Hneď ďalší víkend sme spravili "kapustnica party"... nejakých 8ks sa nás tam zišlo...s Lenkou sme skombinovali pár receptov dokopy ale nakoniec z toho vzišla na dubajské pomery neskutočne dobrá kapustnica... už len koledy k tomu a bolo by nám hej..vonku ale zúrilo ťažkých 38° takže realita bola horúca:) By ste neverili akú radosť vie spraviť kapustnica ľuďom v Dubaji!
Jaj a varili sme preto lebo sme už mali konečne zapojený plyn... prvý víkend sme museli variť u Tomáša, lebo ten plyn mal a kedže ja som si vytiahla najkratšiu zápalku, musela som variť ja... a čo iné ako mňou "milované" rezne:)) bleeee.... Rezne a ja sa mame velmi radi...sice som ich robila aj v Mexiku na Vianoce ale aj tam som sa musela pýtať v akom poradí to mám do tých jednotlivých tanierikov namáčať...:)
Od Roba, nášho spolubojovníka zo starej vily, sme dostali do daru veľký čierny gril, na ktorom si opekáme čo príde pod ruku... a tak sa príjemné posedenia z Tomášovej záhrady preniesli do našej vily vilôčky... kde tráva ešte len rastie... a smrdí hnojivo, ktoré tam nasypal záhradník náš... v živote som nemala záhradníka a keď sa pozerám na prácu tohto, tak asi ani tu nebudeme mať... ale spôsob akým nám sadil trávu bol unikátny...ono totiž v záhrade bol len piesok ked sme prišli!
Tak sme ho teda najali, nech nám do záhrady dopraví nejako trávu.... no a tak prišiel jedného krásneho dňa s korienkami trávy a pekne jeden po druhom to tak strkal do tej piesko-zeme.... pracná robota teda...jediná normálna, ktorú odviedol:) Teraz už len chodí a len to polieva ... i ked väčšinou nám poleje akurát tak prádlo na sušiakoch, čo vyvolá u Lenky záchvat zúrivosti..:)
Vsetky grilovačky a následné upratovanie, či opätovné pranie prádla po útokoch záhradníkovou hadicou však prebil zážitok ešte celkom čerstvý...keď som sa pod vodu prinavrátila:) Posledné čo sa mi ráno v piatok chcelo bolo vstávať zase o 7mej... myslím, že som sa oficiálne zobudila, až keď mi dali tú ťažkú bombu na chrbát... (kyslíkovú)... V podstate som zabudla snáď všetko čo som sa dovtedy naučila.... Martin ma uisťoval, že mi pomôže s poskladaním výstroje, ale keď som videla, že aj ten svoj poskladal naopak, tak som sa musela posnažiť sama...:) Odviezli nás s výstrojom na Russian Beach...ale nie, nemuseli sme kráčať pospiatky s plutvami na nohách...tie sme si dávali až vo vode... chvíľku sme tam trénovali zachraňovanie a kadejaké iné vtipné zručnosti no a potom sme sa po lane spúšťali pod vodu... Môj drahý parťák Martin ma stratil hneď v prvom momente, keď sme vliezli pod vodu...som tam tak stála na dne, skleslo a tupo pozerajúc do tej tmy... sem-tam sa mihla nejaká plutva krikľavej farby.... nakoniec sme sa nejak našli a šicko sme zvládli na jednotku...i keď ma chvíľku neposlúchalo ucho a zle sa mi vyrovnával tlak, ale zvládli sme... plávali sme ponad rybičky a oni ponad nás, ponad morských ježkov...i veľké obludné ostne...držala som "morskú uhorku"..bléééé...neviem čo to je za stvoru nepeknú... a dokonca sa dá "mágať"...hehe.... len sa to tak prelieva medzi prstami:) Len toho Nema som tam nevidela:(
Vsetky grilovačky a následné upratovanie, či opätovné pranie prádla po útokoch záhradníkovou hadicou však prebil zážitok ešte celkom čerstvý...keď som sa pod vodu prinavrátila:) Posledné čo sa mi ráno v piatok chcelo bolo vstávať zase o 7mej... myslím, že som sa oficiálne zobudila, až keď mi dali tú ťažkú bombu na chrbát... (kyslíkovú)... V podstate som zabudla snáď všetko čo som sa dovtedy naučila.... Martin ma uisťoval, že mi pomôže s poskladaním výstroje, ale keď som videla, že aj ten svoj poskladal naopak, tak som sa musela posnažiť sama...:) Odviezli nás s výstrojom na Russian Beach...ale nie, nemuseli sme kráčať pospiatky s plutvami na nohách...tie sme si dávali až vo vode... chvíľku sme tam trénovali zachraňovanie a kadejaké iné vtipné zručnosti no a potom sme sa po lane spúšťali pod vodu... Môj drahý parťák Martin ma stratil hneď v prvom momente, keď sme vliezli pod vodu...som tam tak stála na dne, skleslo a tupo pozerajúc do tej tmy... sem-tam sa mihla nejaká plutva krikľavej farby.... nakoniec sme sa nejak našli a šicko sme zvládli na jednotku...i keď ma chvíľku neposlúchalo ucho a zle sa mi vyrovnával tlak, ale zvládli sme... plávali sme ponad rybičky a oni ponad nás, ponad morských ježkov...i veľké obludné ostne...držala som "morskú uhorku"..bléééé...neviem čo to je za stvoru nepeknú... a dokonca sa dá "mágať"...hehe.... len sa to tak prelieva medzi prstami:) Len toho Nema som tam nevidela:(
No ešte nás čaká nejaký ten finálny test, ktorý stále odkladáme a ignorujeme svorne...a nejaké to potápanie v hlbšej vode ako v tejto...
Ale inak nič nové v tejto zemi...okrem toho, že začal Ramadán ... filipínky sa stále grupujú na záchodoch a robia si toilet parties počas pracovnej doby, púšťajú si pesničky z mobilov a preberajú neznesiteľnú ľahkosť ich bytia, internet nám stále nezapojili i keď už mesiac voláme, vyhrážame sa... a tak trávime večery pri filmoch, knihách.... striedame sa pri polievaní trávy...sem tam zahráme pseudo plážový volejbal...a dni plynú hneď rýchlejšie...
Ale inak nič nové v tejto zemi...okrem toho, že začal Ramadán ... filipínky sa stále grupujú na záchodoch a robia si toilet parties počas pracovnej doby, púšťajú si pesničky z mobilov a preberajú neznesiteľnú ľahkosť ich bytia, internet nám stále nezapojili i keď už mesiac voláme, vyhrážame sa... a tak trávime večery pri filmoch, knihách.... striedame sa pri polievaní trávy...sem tam zahráme pseudo plážový volejbal...a dni plynú hneď rýchlejšie...
Už len 11 dní a uvidím jeseň... stromy...lístie... kofoluuuu.... lokše.... :)
Do skorého videnia priatelia... :)
