Tak nám prvého septembra začal Ramadán... svätý mesiac muslimov... podľa lunárneho kalendára ktorý muslimovia používajú ide podľa tradície o mesiac, kedy boli prorokovi Mohamedovi zjavené prvé verše Koránu - posvätnej to knihy islámu. Pretože je lunárny kalendár založený na mesačných fázach, začiatok a trvanie Ramadánu a času postenia, jedného z piatich piliérov islámu, sa posúva podľa pozorovaní mesiaca... Budúci rok začne už zrejme v auguste lebo jeho začiatok sa posúva vždy približne o 11 dní...Jeho presný dátum vždy vyhlasuje imám (a potom snáď všetky dostupné médiá) tesne pred jeho začiatkom podľa pozorovania mesiaca. Obdobie pôstu sa končí hneď ako sa na oblohe objaví nový mesiac - po 30 dňoch! Počas Ramadánu sa každý muslim od východu slnka až po jeho západ musí postiť - zriecť sa akéhokoľvek jedla a nápojov... ba čo viac aj fajčenia či sexuálnych radovánok. So západom slnka, keď už majú hladinu cukru nebezpečne nízku a spôsobujú tak štatisticky viac dopravných nehôd ako normálne, prichádza úľava v podobe večerného jedla - iftar - kedy sa napráskajú do sýtosti...a venujú sa aj kadejakým iným cez deň zakázaným nerestiam. Pre nemuslimov ako sme my sa odporúča aby rešpektovali túto tradíciu...pôst samozrejme nie je prikázaný, ale na verejnosti sa nesmie jesť, piť ani fajčiť... dokonca ani v autách... väčšina reštaurácií je cez deň zavretých a otvárajú po západe slnka, kedy nastáva davová psychóza a väčšina ľudí sa vyhrnie do ulíc za jedlom... Pred východom slnka sa najedia ešte raz a potom sa celý deň tvária strašne zbožne pričom polovica z nich ani netuší prečo to vlastne robia. Cez Ramadán je zakázané púštať hudbu, takže ak sú nejaké bary otvorené hudba tam nehrá - a alkohol si rozhodne nedáte! Zákonník práce upravuje kvôli Ramadánu aj pracovnú dobu, ktorá je skrátená o dve hodiny denne - aby mohli muslimovia skôr skončiť a ísť domov spať a nemrhať svojou energiou. Poslených pár dní Ramadánu (keď tu ja už nebudem), po 30 dňoch pôstu je usporiadaná 3 dni trvajúca oslava Eid-al-fitr, kedy majú všetci voľno. Vtedy by mali všetci nosiť nové oblečenie, tak ako káže tradícia, navštevovať priateľov, obdarúvať sa, čo je koniec koncov leitmotívom celého Ramadánu, keďže vtedy by mali byť všetci štedrí a odpúšťajúci (asi aj preto som minule nemusela platiť do parku:). Tento Ramadán je však celkom liberálny oproti tým minulým... väčšina ľudí mi to potvrdila... ak sa náhodou zabudnete a vytiahnete fľašu s vodou na ulici, nikto vás nezahriakne... ja som tak v piatok veselo jedla na pumpe, sediac na obrubníku, absolútne zabudnúc na to, že sedím v moslimskej krajine uprostred Ramadánu:) Takže takto si tu pomaly fungujem a ramadánujem a zúčastnene pozorujem...snáď sa mi tento týždeň podarí zúčastniť na nejakom iftare, kde máte jedinečnú možnosť ochutnať "domáce" jedlo...lebo inak je tento druh jedla výlučne záležitostí kuchýň jednotlivých domácností a v reštikách ho nenájdete!
No a o čo sa s vami musím podeliť je, že som bola v Dubaji lyžovať - takže áno, toto si už zo zoznamu vecí môžem odškrtnúť ako "mission completed". Skupina Čechov a Slovákov (ehm, farby Slovenska som hájila len ja a Martin) sme sa zišli pod svahom aby sme započali našu vlastnú lyžiarsku sezónu v štýle "Sněženky a machři". Vedľa v obchode som kúpila rukavice a čiapku s logom SKI DUBAI (čo si už asi v živote nedám na hlavu:)) a napochodovali sme dovnútra, kde sme nafasovali lyže, kombinézy, snowboardy... no podľa toho na čo mal kto chuť!
Je veľmi zvláštny pocit, keď je vonku 40° a zrazu ste niekde kde je -5°. Tak som prvýkrát položila nohu na ten prečudesný sneh...a fakt sa musela smiať. Smiala som sa aj keď nás viezla lanovka na "kopec", aj keď som zjazdila "svah" po "čiernej značke"....aj keď sme si sadli do "chaty" uprostred svahu a chceli si dať čaj s rumom :) ale nakoniec z toho bolo latééé.... a najviac som sa začala smiať vtedy keď mi začala byť regulérna kosa! No a keď si pred každé to slovo v úvodzovkách pridáte slovíčko PSEUDO tak dostane reálny obraz ako to tam vyzeralo... to akoby ste lyžovali v akvárku, prípadne keď strašne intenzívne zapnem predstavivosť akoby ste boli na nočnom lyžovaní! Ale tak zvladli sme to, nikomu sa nič nestalo...všetci sme sa tvárili spokojne a ja tiež lebo som získala nový vnem v rámci môjho dubajského života.
No a údajne som tu zažila aj zemetrasenie ale ja som asi jedna z tých čo o tom ani nevedeli ani to necítili:) V Iráne totiž došlo k silnému zemetraseniu (okolo 6° Richterovej stupnice) a otrasy boli citeľné aj v Dubaji, ktorý sa nachádzal v trojuholníkovej zóne otrasov spolu s Ras al Khaiman a Al Ain. Na slávnej Sheikh Zayed Road, ktorá je lemovaná mrakodrapmi a výškovými budovami ich hneď niekoľko evakuovali. Ja ani neviem kde sme sa vtedy nachádzali ale myslím, že sme šli s Tomášom z nejakého mítingu a akurát boli na pumpe:) Nuž zdá sa, že som "prepásla" zemetrasenie... Človeka hneď napadnú také veci ako tsunami, kedže vody je tu okolo nás dosť ale údajne vody v zálive nie sú dostatočne hlboké na to, aby dokázali vyprodukovať vlnu tej veľkosti... hneď budem pokojnejšie spávať:)
Aby sme si overili hĺbku tunajších vôd v piatok sme sa vydali opäť pod vodu (toto som ako úžasne spravila "premostenie":)...pre náš tretí a štvrtý ponor a pre licenciu:) Vstávali sme v nekresťanskú hodinu o 5:25 lebo sme šli potápať do susedného emirátu Fujeirah a cesta tam trvala dve hodky .... ale tak sme to zvládli a vylodili sa tam, zobrali výstroj a šup na loď...tentokrát sme potápali z lode do hlbky 10-12metrov... a mali sme na sebe aj tie sexi neoprénové oblečká ... i keď len krátke, čo je veľká škoda, lebo mám také doškriabané kolená od mušieľ na dne, akoby som mala 5 rokov a spadla niekde z preliezky:) POtápali sme traja aj s inštruktorom, voda bola celkom mútna, studené prúdy striedali teplé a vybláznili sme sa do sýtosti... Len ma stále inštruktor mučil s tým kompasom aby som plávala tam a potom zase späť a sledovala strelku na kompase a sever a kadečo... no zatiaľ mi stačí, že Martin tomu rozumie, ja sa to nejak doučím:) Tentokrát bolo potápanie bez bolesti (uši aj dutiny poslúchali)...horšie to bolo s močovým mechúrom...ale ani to nebola neriešiteľná vec:) Jedinú ujmu utrpeli moje kolená keď ma inštruktor stiahol na dno aby som si kľakla, ale nejak mu asi nedošlo, že tie kúsky mušieľ sú ostré a porežú ma... to je jedno.... všetky problémy a myšlienky ustúpili dozadu a do hlavy sa mi vlial len ten podmorský pokoj.... okolo nás plávali húfy rýb, nechceli sa nechať chytiť, jedna mi dokonca narazila do masky a trepala sa tam ako šialená, čo mi prišlo také smiešne keď som videla ako tam kmitá tým chvostíkom pri mojom nose, že som od smiechu vyhodila trubicu z pusy:) Plávali sme ponad koraly, ktoré neustále ohryzávali veľké modro-ružové ryby, okolo nich plávali malé úzke čierno-biele rybky.... dokonca spoza útesu vypochodoval aj "morský klaun", teda konečne som videla aj Nema.... Niektoré veci čo sme videli ani neviem čo boli... či to boli ešte živočíchy alebo už len nejaké halucinácie:) Druhý ponor sme robili pri obrovskej skale, pri ktorej sa často pohybujú žraloky.... na tie sme však nenatrafili, lebo sú dosť plaché ale o to väčší zážitok bol z obrovských korytnačiek, ktoré si tam ležkali spokojne na dne.... Tie musia pamätať určite ešte časy, keď tu žiadny hotel ešte nestál.... Hneď som sa "rozbehla" k tej veľkej korytnačke so snahou sa jej dotknúť ale tak ma mala na háku, že sa len otočila chrbtom a odplávala tam, kde ju nebudú rušiť tie divné veľké ryby, čo vypúšťajú obrovské bubliny:)
No čo vám budem rozprávať, zážitok to bol úžasný, skúšali sme kotrmelce vo vode, rozličné tanečky za ktoré by sa ani akvabely nemuseli hanbiť... inštruktor bol evidentne z nás veľmi nadšený, lebo pri tej intenzite pohybov sme samozrejme rýchlejšie spotrebovali kyslík a tlak nám rýchlo klesal.... ale stálo to za to... Lodička nás potom odviezla spať na breh, kde nás už čakala Lenka s Veronikou, ktoré nás priši vyzdvihnúť.... chvíľku sme ešte pobudli na Fujeirah, dali si dobrý obed, pozorujúc more a šli pekne zase domov do Dubaja... ako sme došli neviem, lebo som prespala snáď celú cestu.... Ešte spraviť test, na ktorý sme sa vykašlali a licencia je hotová:)
Do skorého videnia priatelia... Ramadan kareem!
