Tampico

Tak sme sa teda vybrali do Tampica, mesta v státe Tamaulipas, ktorý sa svojou severnou hranicou dotýka USA. Z mesta McAllen v Texase vedie most cez rieku Rio Bravo, ktory koncí v meste Reynosa, práve v státe Tamaulipas. Sme sa teda vybrali k oceánu s príslubom dovolenkyJ Cestovali sme 10 hodin autobusom az nás to o polnoci vyplulo na autobuske v Tampico, kde nás uz cakala Blanca, Radova známa este z BA. V Tampico sme strávili 4 dni a nanestastie sme so sebou priviezli severný vietor, takze tam bola vacsia kosa ako v Pueble miestami. Tampico je mesto obklopené vodou takmer z kazdej strany. Jednak je tam oceán, jednak rieka Panuco, ktorá kedysi predstavovala severnú hranicu kultúrneho areálu Mezoameriky , tu teraz vytvára hranicu so státom Veracruz. A mesto a jeho okolie je plné lagún a jazier a mrtvych ramien, ktoré predstavujú raj pre ornitológov. Popísala by som to asi tak, ze tam bolo vsade kopec obrovských ciernych a bielych vtákov a kopec iných mnohofarebných malých vtákov ale Radko by vám asi povedal, ze to sú volavky a pelikány ( ale toho si pamatám z detskej knizky) a rybáriky a kadejaké iné stvory, ktorým ja neviem príst na meno;) Celkove je ale mesto Tampico dost industriálne a vacsina jeho príjmov plynie z petrochemického priemyslu, nakolko nedaleko pláze je velká rafinéria, ktorá ale vyzerá výborne v noci s miliónmi malých svetielok:) Tampico kedysi bývalo významným prístavom spanielskeho impéria a bývalo miestom castých nájazdov pirátov. Svoju slávu obnovilo az niekedy okolo roku 1901 kedy tam objavili ropu a stalo sa najvacsím ropným svetovým prístavom pociatku 20. storocia.
Starú cast mesta tvorí akurát tak stará colnica a doky a karibskú atmosféru doplñajú schátralé domy naokolo a rybí trh s morskými príserkami kde sa dá výborne a lacno najest. Hovorí sa, ze kto neochutná “jaibu” v Tampicu ani nebol. Jaiba je miesta specialita, co je krabie maso servírované v krabej ulite, tusím v kombinácii s prézlami. Ulity sa dajú kúpit samostatne, takze sa vám moze lahko stat, ze budete jest maso z kraba pricom ulita bude z nejakého iného. Tiez sa hovorí, ze kto ochutná jaibu, urcite sa do Tampica vráti. Radko ale tvrdí, ze nañho to neplatí lebo sa do Tampica vrátil aj ked nejedol ziadne príserky morské. V duchu tohto príslovia, sme na tanieri nenechali nic, teda okrem ulity;). Ochutnali sme aj koktejl z miestnych kreviet… no královské hody.
Svetlým bodom pobytu v Tampico aspoñ teda pre mña, bola návsteva pláze Playa Miramar, kam sme vyrazili este v piatok ignorujúc severný vietor. Nakolko je miestnym velká zima, tú velkú pláz spolu s plavcíkom obleceným vo vetrovke sme mohli pokladat za súkromnú. Okrem nás sa do vody odvázili este tri deti, a zrejme sme motivovali este jeden pár, ktorý ked videl, ze sme prezili skok do vody, tiez sa tam hodili. Plávat sa v tom rozhodne nedalo , spodný prúd mi párkrát “podkopol” nohy, vlny sa nám prelievali cez hlavu ale dobre sme sa bavili a s hurónskym smiechom sme si to uzívali. Intenzívne som pri tom myslela na Mirusku a na to ako by si to aj ona uzila, spomínajúc na nafukovackové zázitky zo Spanielska i Grécka. Blanca na nás neveriacky z brehu pozerala, ci sme neprisli o rozum… Vzala nás potom na Escollera, co je umelo predlzené ústie rieky Pánuco do mora, o dlzke asi dva kilometre, cize sú to dve dlhé móla po ktorých sa dá chodit a pozorovat rybárov prípadne malé velryby toniná, ktoré sme videli ale len potme. Ked niekedy severný vietor naberie silu a oprie sa do betónových vlnolamov, pohadzuje si ich ako loptu a niekedy veru skoncia tie niekolkotonové bloky aj na móle. Sediac na móle sme okolo nás zazreli aj medvedíka mývala, co teda bola pre nás dvoch velká vzácnost, lebo vo volnej prírode som ich este nevidela, a tu behali a lovili 2m od nás. V ten deñ som vsak mala este vacsí zázitok z mojich prvých krokodílov v zivote, ktoré zijú v lagúne Carpintero uprostred mesta spolu s masozravými korytnackami, ktorých je tam neúrekom a z vody im trcia len malé hlavicky. Krokodíly sa tam lenivo vyvalujú na malom ostrovceku a vobec im nevadí, ze hned vedla je cesta. V jeden deñ sme si s Radkom spravili pochod okolo jazera v nádeji, ze v mangrovníkoch, ktoré lemujú jazero zazrieme krokodíla z kratsej vzdialenosti….ked tu zrazu…ale vobec nic sa nestalo, stretli sme len macku, ktorá na nás zúrivo prskala;).
No co vám budem hovorit, výlet to bol vskutku zaujímavý dokonca sme navstívili aj miestnu skolu a na hodine anglictiny sme prezentovali nasu robotu a krajinu…urcite lepsie ako Patrik Svajda v Bailande… a nakolko decká na tú hodinu mali doniest nieco co vytvorili, resp. uvarili a odprezentovat to, celkom dobre sme sa napapali kolácov, ktoré decká upiekli a dobre sme si pokecali. Pekne sme vsetkých naucili kde lezí Slovensko a akých máme susedov ale ich aj tak najviac zaujímalo, ci sme manzelia alebo nie…J Ach romantické duse mexické….)) S oceánom sme sa teda rozlúcili ale nie nadlho…ak budem poslusná tak pod stromcek dostanem Acapulco ;)

P.S. V piatok a sobotu sme sa síce kúpali ale v nedelu a pondelok prisiel ten pravý severák a na plázi, ktorú sme navstívili, sme mali pocit, ze sme uprostred pústnej búrky!!!