vylet na baziliku alebo trochu mexickej religiozity

Vo stvrtok, den po mojom prilete sme si naplanovali vylet do baziliky Panny Marie Guadalupskej, ktora je patronkou Mexika. Vy co ste z toho robili skusku u dr. Hluska nemusite dalsie riadky citat :))) Katolicka cirkev mala na vyvoj mexickej spolocnosti velky vplyv v poslednych dvoch storociach, pricom takmer 90% Mexicanov je katolickeho vyznania. Mozem vam sice povedat ze vztahy cirkev kontra stat boli velmi dlho napate, na margo coho staci spomenut 20. roky minuleho storocia, kedy tzv. Cristeros (katolicki povstalci) vypalovali vladne skoly, spachali atentat na vtedajsieho prezidenta atd. a to vsetko preto, lebo cirkev dokazala hromadit peniaze a vlastnicke vztahy rychlejsie ako stat! Na oplatku vladne oddiely drancovali kostoly pricom az v roku 1992 Mexiko nadviazalo diplomaticke styky s Vatikanom. Keby ste sa ale presli ulicami Ciudad de Mexico ale aj inymi castami Mexika, mali by ste pocit, ze toto nabozenstvo je tu odjakziva a ze Mexiko je od svojich pociatkov bastou krestanstva.
A kedze je Nuestra seňora de Guadalupe ( Naša pani Guadalupská) najvýraznejším cirkevným symbolom Mexika, neodmysliteľnou súčasťou pobytu v D.F. je návšteva jej baziliky na hore Tepeyac. Guadalupana je čierna Madona , ktorá sa v roku 1531 zjavila domorodému Mexičanovi Juanovi Diegovi. Kopec, na ktorom sa mu zjavila sa volá Tepeyac a pred príchodom Španielov, bol zasvatený bohyni matke Tonatzin, takže sa Guadalupana stala spojivkom medzi domorodým náboženstvom a katolicizmom. Dnes je patrónkou celej zeme a patrí jej aj titul Cisárovna oboch Amerík a jej obraz je všadeprítomný či už hovoríme o autobusoch, pouličných stánkoch alebo masiarstvach. 12. decembra sa oslavuje deň jej zjavenia a do baziliky sa konajú dlhé púte, kam ľudia putujú zo všetkých kútov Mexika, pričom niektorí časť cesty prejdu po kolenách. Tento deň sa však chystáme stráviť na dedine aby sme videli aký rozmer nadobúdajú jej slávnosti u ľudí, ktorí do baziliky neputujú a vzdávajú jej hold v rámci svojej dediny alebo domácností.

Bazilika Guadalupany je miesto, ktoré je nabité zvláštnou energiou. Mexičania, a nielen oni tam stále cítia prítomnosť bohyne matky Tonantzin. Boli sme tam vo štvrtok a v čase kedy sme predpokladali, že tam nebude až tak veľa ľudí ale aj tak bolo miesto zaplnené ľudmi, ktorí jej prišli vzdať úctu alebo prišli na omšu, ktorá sa tam slúži celý deň. Samotná bazilika nie je nejak architektonickým veľdielom ale energie ktorá z toho miesta ide, by spravila aj z maštale posvätné miesto. Uvažovala som nad tým, či si tí ľudia berú dovolenku aby tam prišli v čase obeda v bežný deň v týždni, alebo či vôbec chodia do práce... a či tie prenádherné kytice, ktoré jej nosia stoja toľko čo u nás. Lebo keď si to logicky zvážite že ste priemerný občan Mexika, ktorý ma presne prerátané každé peso, tak taká kytica, za ktorú by ste u nás zaplatili hotový majland, je pre nich veľkou obetou. A presne také bukréty tam všetci nosili...niektorí šli po kolenách a modlili sa, niektorí šli v sprievode s celou procesiou, rodičia niesli deti aby ich zoznámili s ich patrónkou...
Jediná vec, ktorá mi na tom posvätnom mieste pripadala veľmi zábavná, boli zametačky a zametači, pretože celé Mexiko je posadnuté leskom a vyleštenými plochami, na ktorých sa potom idete zabiť. Takže si predstavte že stojíte v bazilike, celé to posvätno vás objíma a neviete, ktoré vnemy máte skôr zapojiť a zrazu vám búcha do nôh nejaký ultra veľký mop, na ktorého konci stojí útla postavička s nejakým bližšie nešpecifikovateľným výrazom a zametá a zametá. Najskôr mi to prišlo zábavné lebo boli všade kam som sa pohla ale nakoniec rozpamatajúc sa na predkolumbovské obdobie, ženy na pozícii zametačiek poberali veľkú úctu a týmto slúžili svojím bohom. Len netuším, či je to tak aj teraz alebo si len riešia neutešenú životnú situáciu.
A tak sme spolu s Radom vošli do priestoru pod bazilikou, kde je umiestnený originál obrazu čiernej Guadalupany, ktorá sa zjavila v spomínanom roku 1531. Aby som vás dostala "do obrazu" nejde o obraz na plátne ale na vnútornej strane plášta Juana Diega. Keď si predstavíte celý ten príbeh, ktorý za tým vyobrazením stojí a že stojíte pod ním a okolo vás sú ľudia, ktorí sa pred ním skláňajú, to miesto sa vám musí dostať pod kožu.

Na mieste kde je bazilika sa nachádza aj socha bývalého pápeža, ktorý sa tu tiež teší veľkej úcte. Prezident Fox dokonca ľudu venoval aj papamobil, v ktorom sa tu pápež vozil, keď 5x navštívíl Mexiko. Zdá sa, že nového pápeže potichu ignorujú alebo teda nie veľmi reflektujú.
Vedľa baziliky su obrovské slnečné hodiny, skonštruované ako orloj, kde sa odvíja celá scéna zjavenia Guadalupani Diegovi. V rámci baziliky je aj múzeum Giadalupany, ktoré sme si nenechali ujsť... dostala ma hneď chodba pri vchode, ktorej steny boli lemované ďakovnými maľbami ľudí, ktorí Gudalupane ďakovali za vyzdravenie, za pomoc v ťažkých chvíľach. Miestami by sa za tie maľby nemusela hanbiť ani Frida Kahlo... A ďalšou prekvapujúcou vecou boli výjavy kedy Boh maľoval na plátno Guadalupanu, čiže keď si to rozmeníte na drobné znamená to, že je mu v Mexiku nadradená, a to riadne. (tým, ktorí sa tešia na správy o ňiňo Jesus de futbol čiže futbalistovi a iných vyobrazeniach asi ešte neulahodím, lebo som na nich nenarazila).
Veľmi dôležitou súčasťou tohto miesta sú verejné záchodym ktoré stoja dve pesá. A ak tieto dve pesá nemáte, tak máte smolu... Ja som mala teda veľmi veľké problémy aby tam moj močový mechúr tak súkromne neskolaboval ale Rado letel nakúpiť nejaké suveníry rýchlo aby rozmenil bankovky a aby mi mohol slávnostne odovzdať 2 pesá a ja som mohla raketovou rýchlosťou letieť a zachrániť svoj močový mechúr:))) Základ je mať drobné...a to všade.

A nakoľko je mi môj mechúr veľmi vzácny, musím aj teraz končiť... :)))
muchos besitos y abrazos...