streda 26. decembra 2007
Ach, Acapulco....
piatok 21. decembra 2007
Teotihuacan musì byt...



Pred 2 týzdñami sme boli na návsteve v meste Ciudad Sahagun, v státe Hidalgo, ktoré je vzdialené necelé dve hodiny cesty od D.F. V Sahagúne býva uz vyse 40 rokov pani Ludmila, ktorá svojimi jazykovými znalostami prispela k prekladom niekolkých diel z pier mexických autorov. V meste Tepeapulco zriadila aj nadáciu mnícha Bernardina de Sahagun, ktorý sa povazuje za prvého antropóloga, nakolko v 16. storocí sa mu nielen vdaka rozsiahlemu dotazníku ale aj vdaka skvelým kontaktom s informátormi spomedzi Indiánov podarilo zozbierat neocenitelné údaje a fakty o zivote Indiánov, ktoré boli neskor publikované v súbornom diele. Zo Sahagúnu sme sa vydali na celodenný výlet do archeologickej zóny Teotihuacan, co znamená “mesto bohov” alebo “mesto, kde sa zrodili bohovia “ , resp. “ kde sa z ludí stali bohovia”. Jeho povodný názov je neznámy pretoze v dobe ked prisli Aztékovia, ktorí mu mimochodom dali toto meno, bolo mesto uz opustené a nezanechalo o svojej existencii ziadne písomné správy. Obradné centrum, ktoré je sprístupnené turistom urcite kazdého ohromí svojou velkostou i ked tu absentuje dramatické horské pozadie ci pralesy ako v juzných oblastiach. V spievodcovi sa píse, ze najvacsie pyramídy, pyramída Slnka a Mesiaca, sú tak velké, ze pred ich rekonstrukciou splývali s ostatnými mensími kopcami v krajine. Je pravda, ze clovek sa pri nich cíti ako velmi malický zivocích a keby som sa v tomto priestore ocitla sama i za bieleho dña by mi ich velkost nahánala strach! Vo svojom najvacsom rozkvete populácia tohto mesta dosahovala údajne az 80tisíc ludí a rozkladala sa na ploche 23 kilometrov stvorcových, pricom len zóna s pyramídami, teda rituálne centrum má okolo 4 km stvorcových! V súcasnosti sú síce stavby smutné a sedivé a jedine ich velkost vyvoláva v ludoch emócie, ale v minulosti bola kazdá z nich pokrytá jasnými a farebnými kresbami coho dokazom je aj Múzeum nástenných malieb v areáli zóny.
Vec, na ktorú sa treba pripravit ked pojdete do Teotihuacánu je, ze asi mnoho ludí pobývajúcich v tomto case v Mexiku bude mat zrejme ten istý nápad a tak to tam bude vyzerat ako na Staromestskom námestí.
Os celého obradného centra tvorí Calzada de los Muertos, Cesta mrtvych, ktorá je 2km dlhá a spája vsetky významné stavby obradného centra Teotihuacanu a lemovaná je nízkymi obradnými budovami po celej svojej dlzke. Rovno oproti vchodu je La Ciudadela, Citadela, ktorá bola administratívnym centrom mesta a okolo tohto námestícka mali svoje domy najvyssí kñazi a slachtici. Vacsinu turistov aj tak lákajú len pyramídy a zvecnenie sa na jej vrchole (co sme aj my koniec koncov urobiliJ) ale pozoruhodné sú tu aj iné stavby, ktoré stoja nielen za fotkuJ Na jednej strane Citadely bol objavený Templo de Quetzalcoatl (Chrám Opereného hada), ktorý má tiez formu pyramídy a z reliéfu kazdého stupña vystupujú v pravidelných intervaloch stylizované hlavy Opereného hada a Tlaloka, boha dazda, ktoré sú desivé a krásne zároveñ.
Pirámide del Sol (Pyramída Slnka) je najvýraznejsou stavbou v celej zóne. Vysoká je asi 70m a v celom Mexiku je vacsia uz len pyramída v Cholule, resp. bola, o ktorej som vám uz písala. Jej základña je takmer tak isto velká ako základña Cheopsovej pyramídy ale nedosahuje jej výsku, nakolko má iný uhol stien a stupñovitý charakter. V roku 1908 nejaký sialený archeológ v snahe odkryt tajomstvá, ktoré si myslel, ze pyramída skrýva, odstrelil takmer polovicu z nej dynamitom. Samozrejme vnútri nic neobjavil, pretoze pyramída bola postavená zrejme uz na zaciatku rozvoja mesta a tak ju len teda nútene zrekonstruoval do podoby, ktorú má dnes. V roku 1971 vedci narazili na “dokaz”, ktorý vysvetluje, preco bola pyramída postavená práve tu a nie na inom mieste. Archeológovia vtedy narazili na tunel (verejnosti neprístupný L), vedúci do jaskyne v tvare stvorlístka, priamo pod stredom pyramídy. Nepochybne slo o nejakú svatyñu, priestorové rozlozenie ktorej presne kopíruje obradné centrum Teotihuacanu a mozno práve kvoli tejto jaskyni, bol zalozený celý Teotihuacan. Ale to sa uz zrejme nedozvieme… i ked existuje mnozstvo teórií o povode ci funkcii tejto jaskyne, ktoré niekedy zodpovedajú aztéckym legendám. Jedna z nich vraví, ze jaskyña bola vytvorená spodnou vodou, ktorú miestni obyvatelia spojili s Tlalokom, bohom dazda, úrody a reprodukcie, takze symbolizovala akúsi fontánu zivota. Vyjst na Pyramídu Slnka je celkom zaberacka, schody sa k vrcholu zuzujú a je ich nespocetne vela… Zrátajte si ich sami, ked tam raz budete, ja som to císlo uz vypustila z hlavy. Na vrchu to vyzeralo ako pri národnom výstupe na Kriváñ, vsetci sa tam fotili, niektorí aj jedli, pofajcievali… nuz a kedysi tu zrejme býval chrám, kde sa obetovalo.
Na konci Calzada de Los Muertos sa nachádza o poznanie nizsia Pirámide de la Luna, Pyramída Mesiaca, ktorej tvar má údajne kopírovat za ñou stojaci kopec, ktorý sa nazýva “Cerro Gordo”, cize “Tucná hora”. Pyramída mesiaca posobí na cloveka povabnejsie, mozne je to tým, ze jej velkost nenaháña strach, mozno pre iné dovody ale kazdopádne je z nej najkrajsí výhlad na celé nálezisko.
Kñazská cast mesta nám podáva evidenciu aj o tom, ze maliarske umenie bolo v Teotihuacane velmi dolezité. Takmer vsetky budovy nesú na sebe pozostatky farebnej maliarskej výzdoby. Jedny z najkrajsích fresiek sa vsak paradoxne nasli mimo rituálneho centra, vo vzdialenejsích, obytných budovách v rezidencnej stvrti Tenpantitla. Cestou tam, kde nechodí vela ludí, pravdupovediac sme tam boli jediní, sme nasli na ceste vela rozsypaného obsidiánu, ktorý sa vsak dá nájst aj na Ceste mrtvych. Cize vsetci mali tváre vyvrátené dohora a pozerali na pyramídy a my dvaja do zeme a hladali sme obsidián, cize sopecné sklo, ktoré bolo predmetom nielen úzitkového umenia u predkolumbovských civilizácií. Jedna vec comu sa tu nevyhnete, sú predavaci…predávajú kadeco ale konkrétne tu, sú to napr. umelecké výrobky z obsidiánu, mnozstvo caciek a tretiek… Pre istotu vám cenu povedia v dolároch, lebo samozrejme biely znamená American, a nezabudnú dodat; “amigo, it´s a good price for you”… No ale vázení s týmito ludmi sa oplatí jednat..nielen v Teotihuacane ale aj hocikde na plázi, v meste na trhu…treba zjednávat cenu. A Radko tomu tak dosiel na chut, ze sme si odniesli 3 obsidiánové sosky za polovicné ceny a este sme aj dostali kus surového obsidiánu do daru od jedného velmi zhovorcivého remeselníka, ktorý nám ochotne vysvetlil pracovné postupy, metódy, takze mozme zacat opracúvat nás kus surového obsidiánu ;)
pondelok 17. decembra 2007
Správy zo Santa Clary II.

Niekedy sa zdá ze dni tu majú nemenný rytmus a ze sa tu clovek moze velmi lahko nudit. Ale vzdy sa nájde nejaký clovek alebo nejaká aktivita, ktorá nám to ozvlástni a my máme o spomienku naviac. Onehdy sme si zasli na vrsok nad dedinou, kde stojí kaplnka patrónky Mexika. V celej tejto oblasti sa sleduje línia osídlenia uz z predkolumbovského obdobia, takze zem tu skrýva nespocetné tajomstvá. Hore na kopci kde teraz stojí kaplnka, tam kde sa teraz pestujú kaktusy na komercné úcely, bolo zrejme dávne rituálne centrum… Ked sa tam budete chvílu túlat, narazíte na nespocetné kúsky a úlomky keramiky, ktorej dekor a miestami aj tvar sa nepodobá na ziadnu z tých co sa predáva na trhoch. História tu na vás bude dýchat z kazdej strane, len ludia na ñu uz zabudli a nemajú dovod odkrývat náleziská, ktoré tu istotne sú. Len nedávno odkryli v nedalekej obci náhodou velkú hrobku nejakého vládcu a to tak, ze nákladné auto, ktoré tadial slo, sposobilo zosuv pody a tá odkryla vstup donútra. Stále rýpeme do nového municipiálneho prezidenta, ze by mal zacat vykopávky na vrchu, nech si ludia zacnú vázit svoje pueblo aj kvoli histórii, ktorá tu ocividne je! Ale tu je to ako boj s veternými mlynmiJ . V Santa Clare sa nám dokonca podarilo absolvovat uz aj svadbu vo velkom stýle, kde sa postupe zisla snád celá dedina. My sme síce priamo pozvaní neboli J ale tu to funguje tak, ze pozvaní si mozu pozvat dalsích ludí a tak sa zíde neskutocné mnozstvo svadobcanov. A samozrejme sa vela jedlo, mariachis hrali a svetelné efekty muselo byt vidiet este velmi daleko!
Ked nemáme chut byt s ludmi, zájdeme si za dedinu, kde stojí malá pyramída, jediná svojho druhu, pretoze ako jediná vznikla “po príchode spanielov”, resp. v súcasnosti. Postavil ju nás kamarát, clovek, ktorý vie vela o histórii národa a snazí sa o obrodenie tradicnej kultúry…ale tiez sa to dá prirovnat k boju dona Quijota s veternými mlynmi.
A tak sem – tam skocíme k pyramíde, pomozeme mu nieco namalovat, prípadne postavit. Tak ako vcera, ked sa rozhodol vyrobit pec z adobe, cize hliny, ktoru sme miesali so slamou… teda postup nie nepodobný tým, ktorý pouzívali uz nasi predkovia. Uvidíme, ci z nej niekedy ochutnáme chlieb :))
Onehdy sme si zaskocili na trh do nedalekého puebla, kde sme chceli nakúpit nejaké domáce výrobky a tiez nejaké hlinené hrnce, v ktorých sa tak dobre varí. Vyrázali sme uz ráno o 4tej (co mi silne pripomínali zájazdy do Polska) aj napriek tomu, ze to nebolo daleko. Ale na miestnych trhoch vraj platí, ze ráno je vsetko lacnejsie a dá sa dobre nakúpit. Blbé bolo, ze ked sme tam prisli bola este taká tma, ze aj tak sme este museli hodinu sediet v aute, kým sa zacalo briezdit. S pribúdajúcim svetlom, pribúdali aj ludia a ceny sa naozaj zvysovali. Okolo desiatej sa tam uz vobec nedalo chodit a dav vas pomaly tlacil smerom akým chcel. Odrazu sa medzi stánkami vynoril z cista jasna autobus, ktorý si to sinul
O mesiac o takomto case uz budeme dávno na Slovensku a México sa mi bude zdat strasne vzdialené…teraz sa mi to zdá divné to povedat, ale viem, ze mi bude vela vecí z neho chýbat. A mozno aj ten divný mexický cas… :))
P.S. Prajem vám vsetkym prijemný predvianocný zhon, nech vám neprihoria medovníky a nech kapor nie je drahsí ako minulý rok. A nech máte biele Vianoce…tie nase budú tusím tiez biele, ale od prachu:)))
Správy zo Santa Clary I.

Tak sme sa po pracovnom výlete do Michoacánu a dovolenkovom pobyte v Tampicu zase vrátili do násho puebla Santa Clara. Medzitym sme zase na tyzdeñ odisli do D.F. a Ciudad de Sahún na navstevu a stihli sme navstivit slavny Teotihuacan a nemenej slavnu archeologickú zónu v Tule. Ale o tom az neskor. Na tyzdeñ sme sa zase vrátili aby sme zajtra zase odisli…cize najblizsie vám budem písat z, alebo o Acapulcu. Normálne sa mi tu zacalo pácit a celkom som sa tesila spat. Pomaly sa nám to tu vsetko kráti a musíme si presne plánovat co kedy spravíme, coho sa zúcastníme a za kým kedy pojdeme, lebo síce sú to 3 mesiace ale udalostí a ludí je vela a nedá sa to vsetko stihnút. Pred týzdñom som obehla pár zien z dediny, ktoré poznám a dala som im moj pracne vypracovaný dotazník, lebo k diktafónu tu nemajú moc velkú doveru. Uvidíme nakolko budem spokojná s odpovedami ale zrejme budú este potrebné “konzultácie”. Vcera sa mi pár dotazníkov vrátilo a na trhu sa mi podarilo spoznat s inými zenami s puebla, takze som ani necakala, ze budem potrebovat tolko kópií. Máme známych samozrejme aj v meste ale zivot tam, je diametrálne odlisný od toho, ktorý zijeme tu a veru ani na ludí tam ani zdaleka neplatí to co tu. Zeny sú tam emancipované a pracujúce, chlapi v pohode varia, co by sa napríklad tu stat nemohlo. Pomaly sa blízia Vianoce a miestami je to az komické ked vidím vsetky tie ozdoby a svetielka na domoch..a nikde ani náznak zimy. Vianocný stromcek sa tu tradicne stavia 1. decembra, ale u nas v dome este nie je postaveny a tusim sa bude stavat az dnes. Oco mi písal, ze adventné vence uz dávno svietia co tu aj mña napadlo urobit ale okrem kaktusov tu asi iný materiál nezozeniem, takze od tohto nápadu asi upustím. Doma to vsetko urcite vonia vanilkou a skoricou a tu to má vsetko príchut a voñu chille. Koláce sa tu nejak nepecú, mozno na Stedrý deñ sa nieco donesie…okrem ostatnej tony jedla, pretoze za ten cas co tu sme sa nedalo nevsimnút, ze kazdý sviatok sa tu oslavuje horou jedla. Nepreháñam! Minule som sa rozhodla, ze z tunajsej fazule navarím fazulovú polievku, co si vyzadovalo neskutocnú dávku improvizácie ale aj trpezlivosti, lebo kým sa tu tá fazula uvarí… no neviem co je to za odrodu. A okrem toho pustila takú farbu, ze polievka bola cierno-hnedá, velmi vábnej farby teda! Nastastie chutila aj mexickému osadenstvu, takze medzinárodný konflikt sa nekonal. Vianoce chceme trávit tu na dedine a trocha pozorovat ako to tu prebieha – respektíve podla toho co pocuvam od nasej mexickej rodiny, budeme na celom sviatku aktívne participovat, nakolko sa bude robit velká fiesta pre Ñiño Jesús, cize Jeziska. Neviem si dost dobre predstavit takú hromadnú akciu, lebo aj s nami sa tu má zíst asi 40 ludí, co uz je malá svadba, nie? Príde celá rodina, kazdý so svojim potomstvom a bude sa vela jest:). “Nasa” rodina je svojou fiestou v dedine velmi známa a tento rok samozrejme tiez treba tradíciu dodrzat, takze dva az tri tyzdne pred Vianocami sa zacína vsetko pripravovat. To znamená, ze na kazdý strom, ktorý máme na dvore treba zavesit milión svetielok a aby to nebolo málo, kazdý strom musí hrat inú melódiu a nedá sa to vobec vypnút. Cize najnovsie zaspávame pri zmeske Tichej noci, Merry Christmas a neviem coho este… bliká a hrá to ako divé az do rána bieleho! Pre toto som celkom rada, ze ideme do Acapulca a snád nás tam bude uspávat ticho! Ked sa pozriem z okna, vidím ludí ako visia zo stromov, vesajúc tam ziarovky, lebo aby ste rozumeli ich je stále málo a stále to hrá málo pesniciek:). Nech sa deje co sa deje, forma musí byt a v prípade Mexika to platí aj trojnásobne. Hlavne nech je vsetko vycackané, nech to bliká, trbliece sa a je toho vela:))) Na obsahu tu moc nezálezí....