Opat to tu trosku rozdelím na dve casti, aby sa zmestila nejaká fotodokumentácia, ktorá je ziadaná viac ako text:).
Tak sme sa po pracovnom výlete do Michoacánu a dovolenkovom pobyte v Tampicu zase vrátili do násho puebla Santa Clara. Medzitym sme zase na tyzdeñ odisli do D.F. a Ciudad de Sahún na navstevu a stihli sme navstivit slavny Teotihuacan a nemenej slavnu archeologickú zónu v Tule. Ale o tom az neskor. Na tyzdeñ sme sa zase vrátili aby sme zajtra zase odisli…cize najblizsie vám budem písat z, alebo o Acapulcu. Normálne sa mi tu zacalo pácit a celkom som sa tesila spat. Pomaly sa nám to tu vsetko kráti a musíme si presne plánovat co kedy spravíme, coho sa zúcastníme a za kým kedy pojdeme, lebo síce sú to 3 mesiace ale udalostí a ludí je vela a nedá sa to vsetko stihnút. Pred týzdñom som obehla pár zien z dediny, ktoré poznám a dala som im moj pracne vypracovaný dotazník, lebo k diktafónu tu nemajú moc velkú doveru. Uvidíme nakolko budem spokojná s odpovedami ale zrejme budú este potrebné “konzultácie”. Vcera sa mi pár dotazníkov vrátilo a na trhu sa mi podarilo spoznat s inými zenami s puebla, takze som ani necakala, ze budem potrebovat tolko kópií. Máme známych samozrejme aj v meste ale zivot tam, je diametrálne odlisný od toho, ktorý zijeme tu a veru ani na ludí tam ani zdaleka neplatí to co tu. Zeny sú tam emancipované a pracujúce, chlapi v pohode varia, co by sa napríklad tu stat nemohlo. Pomaly sa blízia Vianoce a miestami je to az komické ked vidím vsetky tie ozdoby a svetielka na domoch..a nikde ani náznak zimy. Vianocný stromcek sa tu tradicne stavia 1. decembra, ale u nas v dome este nie je postaveny a tusim sa bude stavat az dnes. Oco mi písal, ze adventné vence uz dávno svietia co tu aj mña napadlo urobit ale okrem kaktusov tu asi iný materiál nezozeniem, takze od tohto nápadu asi upustím. Doma to vsetko urcite vonia vanilkou a skoricou a tu to má vsetko príchut a voñu chille. Koláce sa tu nejak nepecú, mozno na Stedrý deñ sa nieco donesie…okrem ostatnej tony jedla, pretoze za ten cas co tu sme sa nedalo nevsimnút, ze kazdý sviatok sa tu oslavuje horou jedla. Nepreháñam! Minule som sa rozhodla, ze z tunajsej fazule navarím fazulovú polievku, co si vyzadovalo neskutocnú dávku improvizácie ale aj trpezlivosti, lebo kým sa tu tá fazula uvarí… no neviem co je to za odrodu. A okrem toho pustila takú farbu, ze polievka bola cierno-hnedá, velmi vábnej farby teda! Nastastie chutila aj mexickému osadenstvu, takze medzinárodný konflikt sa nekonal. Vianoce chceme trávit tu na dedine a trocha pozorovat ako to tu prebieha – respektíve podla toho co pocuvam od nasej mexickej rodiny, budeme na celom sviatku aktívne participovat, nakolko sa bude robit velká fiesta pre Ñiño Jesús, cize Jeziska. Neviem si dost dobre predstavit takú hromadnú akciu, lebo aj s nami sa tu má zíst asi 40 ludí, co uz je malá svadba, nie? Príde celá rodina, kazdý so svojim potomstvom a bude sa vela jest:). “Nasa” rodina je svojou fiestou v dedine velmi známa a tento rok samozrejme tiez treba tradíciu dodrzat, takze dva az tri tyzdne pred Vianocami sa zacína vsetko pripravovat. To znamená, ze na kazdý strom, ktorý máme na dvore treba zavesit milión svetielok a aby to nebolo málo, kazdý strom musí hrat inú melódiu a nedá sa to vobec vypnút. Cize najnovsie zaspávame pri zmeske Tichej noci, Merry Christmas a neviem coho este… bliká a hrá to ako divé az do rána bieleho! Pre toto som celkom rada, ze ideme do Acapulca a snád nás tam bude uspávat ticho! Ked sa pozriem z okna, vidím ludí ako visia zo stromov, vesajúc tam ziarovky, lebo aby ste rozumeli ich je stále málo a stále to hrá málo pesniciek:). Nech sa deje co sa deje, forma musí byt a v prípade Mexika to platí aj trojnásobne. Hlavne nech je vsetko vycackané, nech to bliká, trbliece sa a je toho vela:))) Na obsahu tu moc nezálezí....
Tak sme sa po pracovnom výlete do Michoacánu a dovolenkovom pobyte v Tampicu zase vrátili do násho puebla Santa Clara. Medzitym sme zase na tyzdeñ odisli do D.F. a Ciudad de Sahún na navstevu a stihli sme navstivit slavny Teotihuacan a nemenej slavnu archeologickú zónu v Tule. Ale o tom az neskor. Na tyzdeñ sme sa zase vrátili aby sme zajtra zase odisli…cize najblizsie vám budem písat z, alebo o Acapulcu. Normálne sa mi tu zacalo pácit a celkom som sa tesila spat. Pomaly sa nám to tu vsetko kráti a musíme si presne plánovat co kedy spravíme, coho sa zúcastníme a za kým kedy pojdeme, lebo síce sú to 3 mesiace ale udalostí a ludí je vela a nedá sa to vsetko stihnút. Pred týzdñom som obehla pár zien z dediny, ktoré poznám a dala som im moj pracne vypracovaný dotazník, lebo k diktafónu tu nemajú moc velkú doveru. Uvidíme nakolko budem spokojná s odpovedami ale zrejme budú este potrebné “konzultácie”. Vcera sa mi pár dotazníkov vrátilo a na trhu sa mi podarilo spoznat s inými zenami s puebla, takze som ani necakala, ze budem potrebovat tolko kópií. Máme známych samozrejme aj v meste ale zivot tam, je diametrálne odlisný od toho, ktorý zijeme tu a veru ani na ludí tam ani zdaleka neplatí to co tu. Zeny sú tam emancipované a pracujúce, chlapi v pohode varia, co by sa napríklad tu stat nemohlo. Pomaly sa blízia Vianoce a miestami je to az komické ked vidím vsetky tie ozdoby a svetielka na domoch..a nikde ani náznak zimy. Vianocný stromcek sa tu tradicne stavia 1. decembra, ale u nas v dome este nie je postaveny a tusim sa bude stavat az dnes. Oco mi písal, ze adventné vence uz dávno svietia co tu aj mña napadlo urobit ale okrem kaktusov tu asi iný materiál nezozeniem, takze od tohto nápadu asi upustím. Doma to vsetko urcite vonia vanilkou a skoricou a tu to má vsetko príchut a voñu chille. Koláce sa tu nejak nepecú, mozno na Stedrý deñ sa nieco donesie…okrem ostatnej tony jedla, pretoze za ten cas co tu sme sa nedalo nevsimnút, ze kazdý sviatok sa tu oslavuje horou jedla. Nepreháñam! Minule som sa rozhodla, ze z tunajsej fazule navarím fazulovú polievku, co si vyzadovalo neskutocnú dávku improvizácie ale aj trpezlivosti, lebo kým sa tu tá fazula uvarí… no neviem co je to za odrodu. A okrem toho pustila takú farbu, ze polievka bola cierno-hnedá, velmi vábnej farby teda! Nastastie chutila aj mexickému osadenstvu, takze medzinárodný konflikt sa nekonal. Vianoce chceme trávit tu na dedine a trocha pozorovat ako to tu prebieha – respektíve podla toho co pocuvam od nasej mexickej rodiny, budeme na celom sviatku aktívne participovat, nakolko sa bude robit velká fiesta pre Ñiño Jesús, cize Jeziska. Neviem si dost dobre predstavit takú hromadnú akciu, lebo aj s nami sa tu má zíst asi 40 ludí, co uz je malá svadba, nie? Príde celá rodina, kazdý so svojim potomstvom a bude sa vela jest:). “Nasa” rodina je svojou fiestou v dedine velmi známa a tento rok samozrejme tiez treba tradíciu dodrzat, takze dva az tri tyzdne pred Vianocami sa zacína vsetko pripravovat. To znamená, ze na kazdý strom, ktorý máme na dvore treba zavesit milión svetielok a aby to nebolo málo, kazdý strom musí hrat inú melódiu a nedá sa to vobec vypnút. Cize najnovsie zaspávame pri zmeske Tichej noci, Merry Christmas a neviem coho este… bliká a hrá to ako divé az do rána bieleho! Pre toto som celkom rada, ze ideme do Acapulca a snád nás tam bude uspávat ticho! Ked sa pozriem z okna, vidím ludí ako visia zo stromov, vesajúc tam ziarovky, lebo aby ste rozumeli ich je stále málo a stále to hrá málo pesniciek:). Nech sa deje co sa deje, forma musí byt a v prípade Mexika to platí aj trojnásobne. Hlavne nech je vsetko vycackané, nech to bliká, trbliece sa a je toho vela:))) Na obsahu tu moc nezálezí....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára