Legenda o Popo a Ixta

Nedá mi aby som vám konecne nenapísala legendu o povode sopiek Popocatépetl a Ixtaccíhuatl, ktorým tu nikto inác nepovie ako Popo a Ixta. Ixta je sopka vyhasnutá na rozdiel od Popo, ktorá od roku 1994 vykazuje zvýsenú vulkanickú aktivitu a ktorej cinnost sa naposledy obnovila v roku 2000 a vyvrcholila najvacsou zaznamenanou erupciou. Ked sa na Popo pozriete teraz, vidíte ako si spokojne vypústa obláciky dymu ci pary, “fajcí si svoju cigaru” ako vravia miestni a nic nenasvedcuje tomu, ze by to bol hrozivý vulkán, ktorého erupcia moze zrovnat so zemou Valle de Mexico.

Legenda, ktorá hovorí o vzniku týchto dvoch vulkánov je romantickejsia ako samotná realita hroziacej erupcie. Mená oboch vulkánov pochádzajú z aztéckej legendy v stýle Róme a Júlie. Popocatépetl (Dymiaci kopec) bol bojovník a Ixtaccíhuatl (Biela zena), jeho milenka, bola dcérou vládcu. Ked sa dievcina dopocula, ze jej milý bol zabitý v boji, zomrela zialom. Popocatépetl sa ale vrátil z boja zivý a zdravý, polozil jej telo na horu a postavil sa vedla mohyly na vecnú stráz, drziac v ruke horiacu pochodeñ (ktorá samozrejme symbolizuje vecný oheñ vnútri sopky). Zo západnej strany Ixta pripomína nakláñajúcu sa zenskú postavu a podla toho sú vraj pomenované aj jednotlivé casti sopky ako nohy, kolená, brucho, prsia, krk, hlava a vlasy.

Na opacnej strane údolia lezí iná sopka, ktorá nesie meno históriou a ludmi zatracovanou Malinche. Nepodarilo sa mi zistit, preco sopku pomenovali práve po nej, po zene, ktorá zradila Indiánov a pridala sa na stranu Cortésa ale ktorá je na druhej strane matkou mexickej rasy, pretoze prvý Mexican pochádzal z jej vztahu s Hernánom Cortesom. Malinche sa moze prirovnávat k biblickej Eve, ktorej cin ju tiez zatracuje v ociach iných ludí. Táto sopka z dialky pripomína hlavu, resp. tvár a preto jej tu tiez hovoria “La Cabeza”, co znamená hlava.

Keby ste sa tu niekedy ocitli, za návstevu rozhodne stojí Parque Nacional de Volcanes, ktorý sa rozprestiera na úpatí sopiek Ixta a Popo. Do parku sa dá dostat autom a to dokonca az do výsky 3800 m.n.m, kde sa nachádza priesmyk Paso de Cortes, pomenovaný po dobyvatelovi Cortesovi pretoze sa mu asi zdalo vhodné vstúpit do údolia Valle de Puebla práve na tomto dost nárocnom mieste. Skoda, je ze sa po stopách Cortesa týmto smerom asi nevyberieme.

A tak si tu nazívame v pohode obklopený vulkánmi a pozorujeme sneh, ktorý lezí na ich vrcholkoch ;))