Oda na jedlo :)

Uz som tu vyse dvoch tyzdnov a za ten cas sa mi podarilo skonzumovat kadeco z ponuky mexickej kuchyne. Radko sa az desí mojho zápalu vsetko ochutnavat ale ved zatial som vsetko prezila bez ujmy na zdravi. Moje kulinarske zazitky zacali uz v D.F., ked sme boli na navsteve u Estelly a odkedy nosím v ústach chut uzasneho ovocia s nazvom guayaba. Vyzerá to ako hruska, neskutocne nadherne vonia a ak rajské jalbko voñalo a chutilo takto, tak uz chapem preco ho Eva odtrhla J. Základ mexickeho jedalnicku tvori kukurica (maiz), fazule (frijoles) a papricky (chiles). Tieto 3 ingrediencie sa objavujú v neskutocnej plejáde jedál. Najznámejsím kukuricnym vyrobkom su samozrejme tortillas. Svoje prvé tortilly som jedla u Estelly, spolu s roztlacenym avokadom (aspon viem ake opodstatnenie ma existencia tohto ovocia) a samozrejme spolu s nevyhnutnou salsou, ktora vzdy stipe. Salsa je omacka rozlicnych farieb, ktoru najdete v kazdom poulicnom stanku a jej chut sa pohybuje od pálivej az po zabijacky vypalujúcu. V Mexiku stipe snad kazde jedlo a vzdy je lepsie sa pred konzumaciou opytat ci to stipe.. I ked aj ked vam budu tvrdit, ze nie alebo ze nie velmi, pripravte sa obcas na malu exploziu v ustnej dutine. Existuje tu minimalne 100druhov roznych typov chilli papriciek i ked mi zatial nikto nevie povedat, ze ktore je nasilnejsie. Mexicania nemaju potrebu sa tym zaoberat…tu chille jedia tehotne zeny aj deti..snad to pridavaju aj do jogurtov!

Velmi do placu mi bolo ked mi raz u znamych naservirovali nieco co vyzeralo ako zeleninova polievka s masom… ta zelena farba polievky nebolo nic ine ako vyvar z chille verde… no teda premahala som sa a tvarila som sa statocne. Dalsia vec co mi tu fakt nechutila, i ked nestipala, bol napoj z kokosu, resp, kus kokosu zaliaty vodou.. vraj je to velmi nutricne ale I nechutne. Diplomaticky som to celé smarila pod auto ..snad to tie mravce zvladli.

Velmi oblubenym jedlom su tu TACOS , ktore dostat v kazdom policnom stanku, I ked rozdiel medzi tymi v meste a na dedine je velky… hlavne co sa velkosti tyka. Tacos su tortilly plnené címkolvek od masa az po zeleninu. Zatial najlepsie tacos som jedla u Reiny v Santa Clare, ktora ich predava a robi ich s masom, avokadom a zemiakmi. Na zaciatok odporúcam “sin chille”..cize bez chille. Najlepsie tortilly robi Matilde, ktora ich este stale robi rucne a nekupuje ich v tortillerias ako ostatni. I ked 1.5 kg tortil stoji asi 10pesos:)! Stari ludia z dediny, ktori si este cosi pamataju, mi vraveli, ze kedysi boli ulice plne zvuku, ktore vydavaju dlane ked tapkajú o seba…nuz kedysi vsetci robili tortily rucne..podobne ako nase lokse. Neskutocne dobré su “quesadillas” co sú opecené tortily plnené syrom. S Radom dávame prednost tortilám, ktoré sa volaju calientitas co len hovorí o tom, ze sa podávajú teplé, resp. práve urobené a sú dost sýte. Vcera vecer sme u Jorgeho, kde byvame, vyskusali dalsiu pochutku z rodu tortilovitych pokrmov, ktora sa vola “syncronizadas”. Bola to tortilla z muky, nie kukurice, naplnena kozim syrom a sunkou a zohriata v mikrovlnke aby sa roztiekla.. . toto mi celkom pripominalo moj oblubeny chlieb z mikrovlnky! K tomu vsetkému samozrejme nesmie chýbat omacka a najlepsie taka, ktorá vystípe aj bacily z minulého roku. Najrozsírenejsou omáckou je tu zrejme MOLE a konkrétne tu MOLE POBLANO. Je to prazvlástna zmes chille, cokolády a este 50 dalsich prisad nevzhladnej hnedej farby, ktorá sa podáva k masu, ktoré sa tým polieva. Tento pokrm je tu typický aj ako svadobné jedlo. Mole sme tu uz jedli niekolko ale najlepsie robi Matilde a aj to zrejme preto, ze sme to jedli pred pridanim cokolady. Mole je zaroveñ aj jedlom, ktoré sa pripravuje na stol na Dusicky (Dia de los muertos) ako ofrenda (obeta) zosnulym, kedy sa veri, ze si zosnuli pridu svoje pokrmy zjest. Jedlo sa na druhy deñ rozdáva rodine, prípadne sladké veci detom, ktoré chodia v maskách ako na Helloween. Dalsou dobrotkou, ktora sa tiez podava na svadbach ale aj ako ofrenda su TAMALES. Je to nieco ako knedlicky z kukuricnej, pripadne aj fazulovej masy, ktore sa balia do kukuricnych alebo banánových listov a následne sa podusia. Ked Matilde pripravovala tamales, mala som moznost spoznat a naucit sa pouzivat metate, co je nastroj (povedzme ako maziar) na mletie a drvenie este spred kolumbovskeho obdobia. Clovek sa s tým inác dost narobí, lebo to nie je jednoduché a má to aj svoju váhu. Radka k tomu nepustili lebo je chlap ale Matilde sa celkom pobavila, ked som si to chcela vyskusat:). Ale zase som mohla povedat, ze som prilozila ruku k dielu..a tie tamales mi hned viac chutili. Kukurica sa tu najde aj v podobe známej polievky POZOLE, ktorá sa robí z kukurice ako vývar a z masa a z nejakych malych knedliciek… Bolo to celkom chutné a dost sýte i ked jedla som tu uz aj lepsie veci. V poulicných stánkoch tu nájdete vsetko od výmyslu sveta: od ovocia, cez cerstvo vytlacené dzusy z kadecoho az p omaso z prave zabiteho prasata. Veci sa tu dajú kúpit cerstvé, co napríklad v D.F. neplatí a zaplatíte tam za to 2x viac. Kazdu sobotu je v dedine trh,kam chodime na ovocie… obrovska papaya za 15$(pesos nie dolarov), vcera nam do dvora doviezli obrovsky ananas za 12$..a tak si tu vyrabame kralovske vitaminove hody. Neviem ci este budem chciet jest doma banány, tu sa ich celkom statocne prejeme…:) Okrem tohto ovocia, ktoré je relatívne známe aj u nás, tu nájdete kadejaké iné veci, ktoré na prvý pohlad ani nevyzerajú byt jedlé (hlavne ked si zvázite, ze narástli na kaktuse). Ale takto sme náhodou na navsteve objavili Xoconoxcle (sokonoskle), ktore rastie na kaktuse organó (to su tie kaktusy, co su tusim nakreslene na kazdej tequila). Xoco znamená v nahuatli kyslý, ale aj tak je to neskutocne dobry plod vínovej farby ktorý tak trochu chutí ako nasa výziva.

Dost vela sa tu konzumuje hovadzie maso ale necakajte, ze to bude nejak extremne makké. Voda tu bublinkuje uz pri 75stupnoch a teda musi sa to tu varit ovela dlhsie…takych 5-6hodin je v pohode!!! Ostatné masá sú vsak na tom s tuhostou o poznanie lepsie. Velky kulinársky zázitok som mala s obycajného peceného kurata s tortillami, salsou a ryzou. Ale zrejme to skor bolo sposobené tým, ze sme stolovali vysoko na kopci (tzv. Orlie hniezdo) v ruinàch zabudnutej pyramìdy Popolov. Vtedy som ochutnala dobrovolne aj svoje prvé chille verde co je taká malická trhavinka. Najvacsí plameñ a zachvat slz mi tu vsak sposobila navsteva u kamarata Alejandra a jeho zeny, ktora nam pripravila nieco co sice malo meno a bolo to zelene, ale pre mna to bol len cisty vyvar z chille! Som ako zbity pes pozerala na Rada, ci to za mna nechce dojest..lebo som myslela ze explodujem a ze vsetky servítky im miniem na fúkanie nosa. K jedlu sa tu bezne pije voda a pivo, i ked zeny to tu maju s pitím tazsie…teda ak chcú pivo. Platí tu pravidlo, ze nie je vhodné aby ich bolo vidiet na verejnosti pit a v krcmach (co su tu len obchody s alkoholom) tiez nie sú vítané. Ale ak vám nalejú na návsteve, s chutou to mozete vypit. Voda sa tu musí kupovat, lebo nie kazdá je pitná a okrem toho sa v nej veselo hmýria amébky. Vodu z vodovodu tu snád pijú len najchudobnejsí z chudobných. Ale vsetci svorne sa tu oddávajú pitiu refresca (obcerstvenie v podobe bublinkovych sladkych napojov) a to v takej miere, ze sa to dá uz pokladat za národný sport ;) Vyborným nápojom je “agua de horchata” co je mliecny nápoj z ryze a orieskov alebo skorice. Casto sa tu pije aj “atole”, co je sladká hustá masa, ktorá vyzerá ako “vtácie mlieko” ale robí sa z kukurice. Mne to teda moc nechutí a je to tak husté, ze sa to dá povazovat skor za jedlo ako za nápojJ. Caj sa tu varí z byliniek ako salvia a neskutocne dobrý je aj caj z cerstvej skorice. Kávy si tu teda moc neuzijem. No a señori tu popíjajú “pulque” co je 100% prírodný produkt, ktorý je vyrobený z agáve asi hodinovým kvasením. V oblasti s nedostatkom vody vraj nahrádzalo vodu na pitie.

Zdravotné problémy som zatial nemala ziadne, aspoñ teda nie spojené s jedlom. Pikantnè salsy skor napomáhajú mojmu tráveniu..resp. dost urýchlujú metabolizmus. Ved to sa len mne moze stat, ze utekajúc urobit fotku som sa strepala z troch schodov..odnieslo si to koleno a hned prvý týzdeñ som si musela zasívat nohavice. Nejaké tie skrabance od kaktusov, uz ani nerátam. Ale aj tak je vzdy potrebné skontrolovat, ci sa do tela nedostali améby…a najjednoduchsí sposob je asi taký, ktorý by som nazvala …ehm…optická analýza…ehm…stolice. No co vám budem hovorit… Ale clovek potom aspoñ pokojnejsie spáva:) Do skorého cítania…