Ako sa stať bezdomovcom v Dubaji - manuál

Nuž, pôvodne som vám chcela písať ako sme šli nakupovať a cestou späť sa stratili, začal nám blikať benzín, všade okolo nás len nákladiaky a púšť... ale to by to nemohol prebiť iný zážitok:) Stať sa bezdomovcom v Dubaji je celkom jednoduché! Sediac v utorok večer pri telke, sme si s Lenkou vraveli akú už máme domácu pohodičku keď tu zrazu avšak... ktosi zaklopal na naše dvierka! tak som otvorila a mysliac si, že si typek prisiel po prachy za najom som mu podala ruku a... vobec som nerozumela tej sprske slov co na mna spustil... som velmi nestastna, ze tu rozumiem kazde piate slovo:). Napr. len na margo toho spomeniem, keď sme boli minule zúrivo hladné a postavil sa nám do cesty McDonald - no povedzte co vás môže reálne zaskočiť vo firme, ktorá je založená na tom že vám ponúka notoricky známe veci po celom svete? No napríklad ženská, ktorá si myslí, že hovorí anglicky a vy si ani nemôžete objednať lebo nerozumiete čo vraví... tak sme len vraveli, že YES...prípadne NO a potom sme doma pozerali čo sme to vlastne doniesli:))) No ale problém nastal v utorok večer, keď nám týpek z realitky prišiel oznámiť, že majiteľ, dubajčan, sa rozhodol vilu ďalej neprenajímať a musíme sa komplet všetci vysťahovať!!!! No myslela som si, že mu zase len raz nerozumiem...ale opak bol pravdou! Nepomohlo vyhrážanie sa políciou, pokiaľ ide o lokálneho majiteľa, nepomôže ani armáda spásy! A ani nepomohla... Týpek si vymyslel, že sa máme na druhý deň odsťahovať, čo samozrejme neprichádzalo do úvahy...tak som to zjednala na piatok a premýšľala aké je to byť bezdomovcom v Dubaji:). V stredu Lenka zháňala v práci čo sa dalo, pisali sme kadejakým známym aj neznámym... ale zohnať ubytko za dva dni a presťahovať všetky tie veci sa zdalo nemožné. Keď tu zrazu avšak... sam Allah sa na nás usmial a Lenka zohnala ubytko vo vile s bazénom. Takže moja bilancia je druhý mesiac v Dubaji a druhé ubytko... ak nerátam hotel. Celú poslednú noc v starej vile sme počúvali ako robotníci búrali sadrokartónové steny, pretože museli vrátiť vilu v pôvodnom stave... keď sme sťahovali veci, tak bola vila plná robotníkov, ktorý ako mravce na chrbtoch nosili vrecúška s nejakým stavebným materiálom o hmotnosti asi 2kg... a tvárili sa, že strašne pracujú:))
No ale už sme presťahované...takže zase ďalší nový začiatok.... bývam teraz bližšie ku pláži, do práce je to trošku ďalej aj Tomáš a Lucia už nie sú na skok...ááále čo! Dnes ráno som si vyšla na záhradu, kde sú aj stromy, vybrali sme listy, ktoré napadali do bazéna, zaplávala som si v tom malom bazéne cca 150 koliečok a dala si kávičku... Korytnačky sa idú asi zblázniť od šťastia, lebo sme ich nechali vonku pod stromom...
Idem trochu relaxovať aj ja... keď už mám ten víkend...a začnem tým, že vypnem komp:)

Marhaban!

Zdravim z horuceho Dubaja, kde sa vlhkost vysplhala uz na 75% a stale rastie... tak ako nové budovy, tak ako arabská potreba mať všetko najlepšie, najvyššie najkrajšie... tak ako stúpa aj moje pracovné vyťaženie:).
Minulý týždeň sa niesol v smútočných farbách, lebo mi umrel môj počítač a sebecky si so sebou vzal všetky dáta... nebyť toho, že je vonku 150 stupňov tak som mohla ísť s kľudom ležať dva dni na pláž, lebo čokoľvek som chcela začať robiť, vždy mi chýbali nejaké údaje, ktoré boli v zomretom kompe. Tak som sa tu ponevierala po office, naplánovala si nejaké stretká, okukla nejaké nové priestory... medzičasom aby som sa úplne nenudila, začala tu pri nás horieť budova! Nebol to príjemný pohľad nakoľko mi to pripomínalo horiace "dvojičky"... horelo najvyššie poschodie výškovej budovy, ktorá bola nedokončená... evakuovali všetkých robotníkov, ktorí štastne vylihovali pod palmami a kalkulovali, že koľko to asi bude trvať celej tej národnej garde, polícii a armáde, čo sa tam zišla aby to uhasili... Pozrela som si to celkom zblízka, keďže sme rovno pod budovou parkovali auto... takže som ho pekne z parkoviska odšoférovala preč cez všetkých tých uniformovaných príslušníkov inštitúcií na záchranu ľudstva... kým som bola na stretku, tak uzavreli celú prístupovú cestu k mojej práci... darmo som sa mohla hádať, že ja potrebujem ísť späť do práce... no nepustili ma! tak som odparkovala na nejakej nafúkanej piesočnej dunke :) v kopci (tá automatika je super!!) a pekne si to do práce odkráčala v tých 150°. Vo stvrtok sme sa s Luckou rozhodli, že za neprítomnosti Tomáša, ktorý bol v Európe toho času, pôjdeme dôstojne reprezentovať firmu na recepciu našej právnickej firmy... vtipné bolo, že recepcia bola na obed ale zase to bola skvelá možnosť dostať sa do jedného z naj biznis klubov v Dubaji... ktorý sa samozrejme nachádzal na 33 poschodí a Dubaj ste odtiaľ mali ako na dlani... tak sme sa pekne vyobliekali, naštudovali sme si produktové portfólio, vybavili sa vizitkami a vyrazili... predstavili mi našu novú právničku, očarili sme pár ľudí, medzi inými aj firemného lokálneho sponzora, ktorý rozprával také príbehy ako národný umelec.... dobre sme sa najedli a pekne sa vrátili s novými kontaktami do práce. Očakávame teda, že sa počet klikov na našu stránku, po našej návšteve zvýši...:))) Priama úmera musí byť! V piatok sme mali strihací deň..prišiel Lenkin kámoš Rafael zo Sýrie a zobral naše vlasy do parády... večer sme museli ísť svetu ukázať naše nové hlavy, tak sme si to namierili do jedného z naj klubov v Dubaji, *elegante, ktorý je prerobený zo starého ruského divadla... takže štýl ako sa patrí! A tam som pretancovala jedny črievičky, možno i viac a o tretej ráno sme fičali domov...vyspať sa do nášho bytíku, kde si svorne nažívame s dvomi korytnačkami, Veľkou a Malým. Príznačnejšie mená som im nemohla vymyslieť... O tom ako sme šli nakupovať a takmer sme netrafili späť do Dubaja aj o iných veciach až nabudúce...

It´s getin´ hot in here....

V sobotu bolo 45 stupňov... opatrne som vystrkovala ruku z auta, očakávajúc popáleniny... Ale prežila som to v zdraví. Lenka vraví, že teplomer sa vyšplhá ešte o pár stupňov vyššie a to už bude maximálna teplota, ktorú tu zažijem - čo by nebolo až také zlé, ale rozdiel bude hlavne v tej vlhkosti. Kým teraz dosahuje 30% o dva mesiace to už bude 80%, čo znamená že sa na vás bude lepiť každé zrnko piesku vo vzduchu a večer budete mať vo vani súkromné pieskovisko, keď sa budete sprchovať. Možno ho začnem potom aj dodávať na Slovensko:))
Odsypal mi tu prvý mesiac ani neviem ako. Dni tu bežia strašne rýchlo, prevažnú časť z nich trávim aj tak v práci alebo mimo práce ale vybavovaním pracovných záležitostí. A zase až tak veľa vecí sa od vtedy čo som naposledy písala neudialo... Nešla som potápať na pláž, lebo môj parťák má niečo s uchom od posledného ponoru, nenafotila som nič nové,lebo nebolo čo, presťahovala som sa do gotickej vily kde mi na posteľ dali mexickú barokovo nariasenú čevenú prikrývku s ružami, stihla som si kúpiť nejaký nábytok a dokonca ho svojpomocne zložiť (do stola som omylom navŕtala ďalšiu dieru)ale so žalúziou si stále neviem poradiť, šoférovala som po Sheikh Zayed Road kde okolo mňa jazdilo milión ďalších áut v 300 ďalších potrebných pruhoch a nebolo mi všetko jedno, keď som videla tie nehody po ceste...absolvovala som palacinkovu party a podarilo sa mi spravit s palacinkou trojiteho Ritbergera, zafarbila som si vlasy, v sobotu som skoro umrela od smadu, pretoze som sa nemohla dostat z tej strasidelnej vily prec, lebo taxikar nedorazil a v nasej blizkosti nie je ziadny obchod...tak ma musela zachranovat Lucka, ktora samozrejme cestou ku mne musela este zabludit... kupila som vodne pistole a rozputala na zahrade u Tomasa vojnu do ktorej sa potom uz zapojila aj zahradna hadica, zobudila som sa v noci nato, ako mi v kúpeľni tečie zo stropu prúdom voda...no proste nuda v Dubaji:)! Dokonca som sa v utorok rano zobudila na hrmenie, comu som celkom neverila, i ked pri pohlade z okna som videla ako tisko pada dazd... na druhy den v novinach pisali, ze to bol jeden z uspesnych pokusov ako prinutit mraky aby z nich prsalo...takze ak si niekto budete chciet objednat na narodky burku, staci zavolat do miestneho hydro-meteo-burkomracnoveho ustavu...
Sedim si teraz v praci a premyslam co skor spravit... mam naplanovane dva mitingy dnes ale casovo mi to zaberie snad pol dňa, kým sa tam vôbec dostanem, nájdem to a vrátim sa odtiaľ spat. Takéto logistické problémy tu máme na dennom poriadku...buď sa nedovoláš do taxislužby, alebo máš taxikára, ktorý pozná všetko iné len nie Dubaj, alebo nevie po anglicky, alebo...alebo... Včera som si objednala taxík aby ma hodil na stretko do firmy....myslíte si, že prišiel? Vlastne áno, ale polhodinu potom, čo som telefonicky musela zrušiť stretko, lebo mi bolo jasné, že za 5minút sa tam určite nedostanem. Blahoslavený buď ten, čo vymyslíš teleport!!! Ono mi síce Tomáš dal auto, ale tomu by muselo predchádzť asi hodinové študovanie mapy, lebo tá navigácia v aute mi stále hovorí, ze idem opačným smerom... možno je naopak nainštalovaná:)))
Tento týždeň som nás zapísala na salsu, takže to pôjdeme vyskúšať a v piatok sa ideme dať hromadne ostrihať, alebo podstrihnúť alebo niečo proste s tými vlasmi spraviť!!! Ukecali sme Lenkinho dávneho kámoša,ktorý pracuje teraz v telke...tak som zvedavá, čo z toho bude... fotodokumentáciu pošlem:))
Idem trošku pracovať... a študovať mapu...
Posielam vám veľa slnečných lúčov a teším sa na Vaše maily ako vám je doma super...
cmukajzióooza.... ´ila l-liqaa´ ....to ma tusim znamenat "goodbye"..

Going deeper...

Tak to mám za sebou...ďalšiu vec zo zoznamu vecí, ktoré som chcela zdolať. Pomenovali po mne zastavku v Prahe:))) Ale nie :) Je to veľmi zvláštne zažiť ten pocit, ked dýchate cez trubicu, prud vody vas kolíše zo strany na stranu, vašu tvár stále šteklí prúd bubliniek, ktoré vydychujete... a nad vami, pod vami, všade okolo je voda... a pár ďalších ľudí s farebnými plutvami na nohách, dávajúc si rozličné podvodné signály. (vlastne na dne bazéna, bol ešte taký malý biely plastový krokodíl:))) V piatok sme dorazili na rannú hodinu celkom neskoro...meškali sme len 60minút, mysliac si ale, že ideme načas. Samozrejme, že nás do bazéna nepustili:))) Noc predtým sme boli s babami vonku, trošku sa vyblázniť a vytancovať a ráno som teda mala veľký problém sa skonsolidovať:)) Nakoniec sme si odsedeli ďalšiu teóriu, naučili sa vyrátať tlakové skupiny, možnú hĺbku a dĺžku ponoru..atď. Po náročnej debate a neustáleho sa domáhania, že nech nás predsa len pustia do bazéna s inou skupinou, sa to nakoniec podarilo... Inštruktora nám robil chlapík z Anglicka, ktorý bol v januári náhodou lyžovať na Slovensku a náhodou si zlomil nohu...tak vravel, že nám to pri záverečnej skúške zráta:)))
Takže o jednej sme tam poslušne nastúpili a z vody sme vyliezli až o 6tej...moja koža bola už v počiatočnom štádiu rozkladu. Najskôr sme museli niekoľkokrát zložiť a zmontovať celý výstroj, špeciálne na mňa obracal inštruktor zrak, lebo že babám to zvykne "neísť"...nuž výzva ako svet! A náhodou som to celé dobre zapojila, všetko fungovalo ako malo... tak som sa mohla prvýkrát ponoriť:))
Celé to bolo celkom zábavné, stále som sa chcela smiať, akoby mi do bomby napustili niečo iné...a vyfasovala som ružovú masku, aby som hájila farby ženského pokolenia:))
Tak som sa učila ako sa stúpa, ako sa klesá... čo robiť ked dôjde vzduch, aké signály sa pod vodou používajú (zdvihnutý palec vo vode znamená, že chcete ísť hore a nie že je všetko OK...čo sa mne stále plietlo a inštruktor bol zo mňa zmätený, prečo chcem ísť stále na hladinu:))), ako si kontrolovať tlak, ako si čistiť masku a všetky tieto potrebnosti "podvodné".... niektoré "skills" mi teda moc nešli, ako napríklad také to voľné nadnášanie regulované len vašim dýchaním...asi som sa až moc hlboko nadychovala a vydychovala, čo malo za následok, že som vysoko stúpala a inštruktor ma ťahal za plutvy dole:)) Z bazéna som šla v celkom povznesenej nálade, hladná ako vlk, i keď plná chlorovanej vody ale to asi k tomu patrí... v sobotu sme si odkrútili vo vode ďalšie dve lekcie s inštruktorom, čo vyzeral ako Jean Reno vo filme magická hlbočina:))) A ten mi nadelil krikľavoružové plutvy a detskú bombu...ale že to nemám brať osobne. Naučil nás kadejaké nové "podvodné" kúsky...a v piatok nás už čaká more... finálny test sa nám ešte nechcelo písať ale veď snáď bude čas:))) Tak držte palce... 50 otázok, záludné otázky...
Ale najdôležitejšie pravidlo potápania si pamätám: Never hold your breath!!! /Nikdy nezadržiavajte dych! Takže vážení, keď som vám to už takto objasnila, môžete s tým začať aj vy:))))))) Veľa štastia... ja idem pracovať.... je toho stále viac a viac...ešte som sa nestihla ani presťahovať:)))