Marhaban!

Zdravim z horuceho Dubaja, kde sa vlhkost vysplhala uz na 75% a stale rastie... tak ako nové budovy, tak ako arabská potreba mať všetko najlepšie, najvyššie najkrajšie... tak ako stúpa aj moje pracovné vyťaženie:).
Minulý týždeň sa niesol v smútočných farbách, lebo mi umrel môj počítač a sebecky si so sebou vzal všetky dáta... nebyť toho, že je vonku 150 stupňov tak som mohla ísť s kľudom ležať dva dni na pláž, lebo čokoľvek som chcela začať robiť, vždy mi chýbali nejaké údaje, ktoré boli v zomretom kompe. Tak som sa tu ponevierala po office, naplánovala si nejaké stretká, okukla nejaké nové priestory... medzičasom aby som sa úplne nenudila, začala tu pri nás horieť budova! Nebol to príjemný pohľad nakoľko mi to pripomínalo horiace "dvojičky"... horelo najvyššie poschodie výškovej budovy, ktorá bola nedokončená... evakuovali všetkých robotníkov, ktorí štastne vylihovali pod palmami a kalkulovali, že koľko to asi bude trvať celej tej národnej garde, polícii a armáde, čo sa tam zišla aby to uhasili... Pozrela som si to celkom zblízka, keďže sme rovno pod budovou parkovali auto... takže som ho pekne z parkoviska odšoférovala preč cez všetkých tých uniformovaných príslušníkov inštitúcií na záchranu ľudstva... kým som bola na stretku, tak uzavreli celú prístupovú cestu k mojej práci... darmo som sa mohla hádať, že ja potrebujem ísť späť do práce... no nepustili ma! tak som odparkovala na nejakej nafúkanej piesočnej dunke :) v kopci (tá automatika je super!!) a pekne si to do práce odkráčala v tých 150°. Vo stvrtok sme sa s Luckou rozhodli, že za neprítomnosti Tomáša, ktorý bol v Európe toho času, pôjdeme dôstojne reprezentovať firmu na recepciu našej právnickej firmy... vtipné bolo, že recepcia bola na obed ale zase to bola skvelá možnosť dostať sa do jedného z naj biznis klubov v Dubaji... ktorý sa samozrejme nachádzal na 33 poschodí a Dubaj ste odtiaľ mali ako na dlani... tak sme sa pekne vyobliekali, naštudovali sme si produktové portfólio, vybavili sa vizitkami a vyrazili... predstavili mi našu novú právničku, očarili sme pár ľudí, medzi inými aj firemného lokálneho sponzora, ktorý rozprával také príbehy ako národný umelec.... dobre sme sa najedli a pekne sa vrátili s novými kontaktami do práce. Očakávame teda, že sa počet klikov na našu stránku, po našej návšteve zvýši...:))) Priama úmera musí byť! V piatok sme mali strihací deň..prišiel Lenkin kámoš Rafael zo Sýrie a zobral naše vlasy do parády... večer sme museli ísť svetu ukázať naše nové hlavy, tak sme si to namierili do jedného z naj klubov v Dubaji, *elegante, ktorý je prerobený zo starého ruského divadla... takže štýl ako sa patrí! A tam som pretancovala jedny črievičky, možno i viac a o tretej ráno sme fičali domov...vyspať sa do nášho bytíku, kde si svorne nažívame s dvomi korytnačkami, Veľkou a Malým. Príznačnejšie mená som im nemohla vymyslieť... O tom ako sme šli nakupovať a takmer sme netrafili späť do Dubaja aj o iných veciach až nabudúce...