V zálive nič nového...

V zálive nič nového.... ráno ma vačšinou budilo škriekanie pávov, ktoré niekto prezieravo chová v okolí, prípadne modlitba muezína na svitaní... otvoriac žalúzie moje oči zachytia odlesk silného letného slnka na hladine bazéna, počujem mňaukanie "našej" pouličnej mačky Lily, doplnený nárekom nášho nového kocúra Sindibáda, ktorý však vyzerá ako *Salem zo seriálu Sabrina, mladá čarodejnica... práve tu mňaučí na zemi pred zrkadlom...sa mu zdá, že našiel nového parťáka....ehm...v zrkadle!

Víkend bol úplne kľudný... vo štvrtok sme zbehli do Hard Rock Cafe aby sme mu vzdali ešte raz úctu pretože sa šíria správy, že ho chcú zavrieť. Celkom radi tam chodíme, vypočuť si kapelu, zavrieskať si nejaké rockové pesničky alebo na biliard... najlepšie však bolo, keď sme zastali pri stánku so spomienkovými Hard Rock predmetmi s tým, teda, že odtiaľ určite pôjde niečo s nami domov... zlatá dievka s filipínskym pasom nám však vysvetlila, že to sú len plané reči a že sa tešia na našu ďalšiu návštevu:))

KOcúr sa práve ubytoval v mojej skrini...sedí na krabici a spokojne žuje šnúrky z mojej košele...

V piatok sme si povedali s Lenkou, že prečo by sme si trochu neporevali a tak sme sa dobrovoľne týrali romaticko-tragickými filmami a smiali sa na sebe, že či sme normálne keď tu takto svorne reveme ...a s takými opuchnutými očami sme šli na plážku. Na Euronews hlásili, že v Dubaji je zatiahnuté a teplota je 33° čo pôsobilo ako výsmech tým 40° vonku a prudko pražiacemu slnku... Sadnete do auta a neviete čo vás skôr popálilo...či kovová časť bezpečnostného pásu alebo sedadlo samotné... a ja si večne dám tu malú riflovú sukňu... Piatok nie je zrovna dobrý deň na pláž lebo to má väčšina ľudí voľno (nie každý má aj v sobotu) a tak si povedia všetci tí Pakistínci a Indovia a iní, že poďme svorne na pláž trošku pošpehovať tie chutné biele rite.... Akože asi tak hodinu sme vydržali... Dokonca som aj do vody vliezla ale nechcela som riskovať minulý zážitok keď boli na Dubaj extrémne vlny a mňa to tam hádzalo ako šialené a neštastne som tam lietala zo strany na strany vždy v ústrety nejakému počernému chlapíkovi, ktorý sa nevedel dočkať kedy sa ma dotkne... teda urputne som bojovala s vlnami a snažila sa dostať na breh..ale...prišla jedna zradná vlna a ja som cítila ako ma ktosi chytil za nohu...drahí moji ani Pamela tak rýchlo nevedela utekať vo vode ako ja vtedy... pomaly sa začnem báť mora:)

ALe inak vravím, v zálive nič nového... Samira, ktorá spravuje našu vilu si stále hľadá manžela, Rob s Lenkou rozoberajú pri raňajkách správy o konci sveta, ja sa snažím právnikom vysvetliť že máme viac ako jedného akcionára ale papiere k tomu nájsť neviem, teploty stúpajú a dni sú horúcejšie... miestnosti klimatizovanejšie, ľudia sa grupujú v nákupných centrách a zvyšujú konzumnosť.... len ten kocúr si spokojne leží v skrini na mojich topánkach a tuším aj spí.... vonku už je tma, posledná modlitba tohto dňa už odznela ... idem spať lebo ráno ma čaká misia navigovať sem taxikára a potom k účtovníkovi:))

P.S. som slubila Jarosovi, ze mu zablahozelam k narodeninacom... tak nech sa ti dari bejbee...

P.S1: No a tým, čo sa zaujímate o moje potápanie a zážitky s tým spojené odporúčam sa dlhšie na to nepýtať, lebo počet ľudí s ktorými môžem ísť potápať sa dramaticky znížil...a moj parťák si zlomil nos!!!! Toto som si fakt musela nejako špeciálne zaslúžiť... :)

Ďalší obyčajný týždeň....

Som nejaká neporiadna a mala by som častejšie písať, že? Ale keď tento Dubaj vám fakt nemá veľa čo ponúknuť...a čo si sami nevymyslíte to nemáte.... Mám za sebou ďalší týždeň v klasickom znení... niečo nové som sa naučila, niečo pokašlala, niečo ma potešilo, zaujalo...niečo som zažila... a niečo ešte nestihla...tak ako to nešťastné potápanie...kým sa zase pôjdem ponoriť tak snáď aj plávať zabudnem:) Ešteže máme ten malý bazén, kde plávam dokola ako taká zlatá rybka...najnovšie som si vzala do hlavy, že sa naučím plávať motýlika... ale skôr to vyzerá tak, že som sa naučila ako vyšpliechať vodu z bazéna a vydesiť mačku....a rozosmiať Lenku, ktorá to vždy objektívne zhodnotí....:)) Teda či sa to aspoň trochu podoba, alebo si mam ísť dať radšej kávu...

V práci je zábava...každý deň nás pobaví nejaké nové vládne nariadenie, ktoré sa tu mení zo dňa na deň, prípadne to, že 150x niekam voláte a aktuálne čísla, ktoré vám dávajú už boli 3x zmenené, prípadne nás baví švihák, ktorý chodí upratovať kanceláriu a zásadne vysáva len okolo predmetov, nie pod nimi... takže mu dávame rýchlokurz toho ako sa odťahujú stoličky, prípadne, že sa nemusí báť papieru masívneho rozmeru A4 a kľudne ho môže nadvihnúť a utrieť pod ním prach.... ale inak kopec roboty, nefunguje mi skener tak otravujem ľudí v kanceláriiách vedľa nás a vymýšľam si kadejaké zámienky:), na druhej strane som k životu ale prinávratila fax a aj fakt, že mi ešte stále funguje laptop svedčí o tom, že sa lepšííím:))) Jááj a konečne mám dubajský vodičák..pre nás je to síce len byrokratický úkon spojený s vyplnením množstva papierov, vyšetrenia očí ale miestnych celkom ľutujem... autoškôl je málo, ľudia musia čakať tri mesiace pomaly na jazdu a ak ich náhodou vyhodia, tak sa môžu zase postaviť do radu... Snáď si aj nejaké to auto zaobstarám už... bohvie...
Víkend bol celkom akčný..ani som nečakala... v piatok skoro ráno som vyrazila s kamošmi na offroad do púšte... tentokrát sme mali Toyotu FJCruiser... auto,ktoré vyrábajú ako konkurenciu Hummeru..ale teda dosť nevydarené (máte ho aj na fotke). O 8mej sme už boli v púšti a zdolávali duny a dunky..,niektoré sa dali, niektoré nie... zašli sme zase k Fossil Rock, ktorá dostala svoje pomenovanie podľa skamenelín morských organizmov, ktoré môžete nájsť na jej svahoch... Snáď sa nabudúce po nejaký zohnem... Je odtiaľ ale nádherný výhľad na celé okolie... Z púšte sme vypadli na pravé poludnie, mne sa už celkom búril žalúdok a tentokrát to bolo náročnejšie ako niektoré kolotoče..ale tak prežili sme to aj my aj auto. Poobede sme naplánovali plážový volejbal...obecenstva tam bolo zákonite viac ako hráčov, dokonca sme niektorých interaktívne zapojili do hry:)) I keď to nebolo úmyselne...proste lopta si našla svoj smer ktorým chcela letieť..celkom dobre sme sa tam rozbili, hodinky na zápästí mi stále pripomínajú, že kľudne aj nabudúce by som mohla do tej lopty tak trieskať:))

No a večer hladní a dobre nasolení sme sa prepravili k Tomášovi do záhrady a grilovali sme čo sa dalo:). Bolo veľmi príjemné počasie, pofukoval jemný vetrík a celkove je to dosť nezvyčajný klimatický jav na toto obdobie... Rozprestreli sme deky na trávu a spravili si piknik v záhrade... Veď nikto nemusí vedieť že má 3x3metre...kľudne nám možete závidieť:))

A tak si tu zase sedím v práci, vyzváňa mi telefón, hrá mi nejaký jazz...a pozerám do kalendára ako ten čas rýchlo letí... A všetkým oslávencom (ako Stanulka, Boby...a tých na ktorých som zabudla)blahoželám... nech sa vám všetko maľuje podľa vašich farieb.... do skorého čítania. A este dakujem Romanovi Mancelovi za super CD, ktore mi poslal:))) Slovensko-dubajske postove spojenie nesklamalo:))

P.S. tentokrát som wikipediu nepoužívala!!:))))

I´ll teach you...

Tak som prave zazila silny pocit patriotizmu, ked som na Euronews v telke zhliadla par desat minutovy sot o Slovensku v rámci prípravy na príchod Eura... Ukazovali Kremnicu, Bratislavu...dokonca sa mi aj páčila z tejto diaľky. Ale o inom som chcela... tak som sa rozhodla, že vás trošku poučím o histórii tejto krajiny...kde si odkrúcam svoj tretí mesiac. Som celkom rada, že sa história začala písať relatívne "nedávno" lebo by sa mi nechcelo veľa písať:) Dubajom sa nenazýva len mesto ale zároveň aj jeden zo siedmych spojených emirátov. Podobne ako v *Mexiku aj tu pre rozlíšenie volaju mesto "Dubai City". Niekedy v 19. storocí sa niekolko sto clenov kmeňa Bani Yas, vedených rodinou Maktoum (ktorá stále vládne) usadilo v zátoke, ktorej poloha vytvárala skvelé predpoklady na rýchly rozvoj.

Do 20.storočia už Dubaj vstúpil ako veľký prístav známy hlavne obchodovaním s perlami, ktorému urobila koniec jednak 1.svetová a jednak aj hospodárska kríza. Následne mesto zažilo prvú invázia expatriatov z okolitých krajín zálivu..., ktorá trvá dodnes len s tým rozdielom, že sa sem zbiehajú ludia z rozlicných kútov sveta! Od svojho založenia bol údajne Dubaj v neustálom rozpore so susediacim Abu Dhabi, najmä kvoli nevyhovujúcim hraniciam. Dôležitý rok pre rozvoj Dubaja bol rok 1966, kedy objavili ropu a vtedajší šejk Rashid bin Saeed al Maktoum veľmi správne rozhodol, že peniaze z ropných príjmov treba investovať do rozvoja. Objavenie ropy viedlo k ďalšiemu masívnemu prisťahovalectvu a to najmä Pakistáncov a Indov a populácia údajne vzrástla o 300%. V decembri roku 1971 Dubaj spolu s Abu Dhabi a piatimi ďalšími emirátmi (Fujeirah, Ajman, Ras al Khaiman, Sharjah a Um Al-Quwain) sformovalo Spojené arabské emiráty založené na federálnej báze. Dubaj a Abu Dhabi maju jediné dva právo veta. Rodina Al Maktoum vládne v Dubaji od roku 1833 a dnešný šejk, jeho výsosť Mohamad Bin Rashid al Maktoum je zároveň aj viceprezidentom a predsedom vlády v SAE. Jeho existenciu si bežný človek nemôže nevšimnúť, lebo jeho podobizeň visí na bilboardoch po celom Dubaji a keď príde do mesta, zavrú kvoli nemu každú druhú ulicu. To je potom zábava dostať sa domov!

Čo sa týka etymologického základu slova, to sa mi moc nedarí vypátrať - zase sa tu zráža arabský a perzký základ ale kde je pravda? Podľa odborníkov na históriu SAE by slovo Dubai mohlo pochádzať zo slova Daba (odvodené od Yadub) čo sa významovo rovná slovu creep (šinúť sa, plaziť sa) čo by mohlo vyvolávať asociáciu s pomenovaním Dubai Creek (creek=zátoka). Tak neviem...

Každopádne sa v poslednom čase dá pozorovať kríza národného povedomia, nakoľko sa nevedia vysporiadať s faktom, že sami Emirátčania sú vo svojej krajine menšinou a to nehovorím o nás, bielych ritiach. 42% obyvateľov tvoria Indovia a len 17% sú pôvodní Emiráti. Zvyšok zmesky tvoria Pakistánci, prisťahovalci z iných arabských krajín, nejaký Bangladéš a asi tak 11% ostatní a do tej kolónky snáď spadáme aj my:) Histórie by nateraz stačilo, o vojne v zálive sa mi nechce písať..snáď už cez víkend dáme to ozajstné morské potápanie...a bude o čom básniť. Zatiaľ sa majte krásne, neklesajte na duchu, že máte škaredé počasíčko... ani tých 150°nie je bohviečo:)))

P.S. Všetkým tým, ktorí si myslia, že tieto informácie sú bežnou súčasťou mojich znalostí asi trochu sklamem, lebo som sa uchýlila k wikipedii, koránu a iným bežne dostupným zdrojom...:)))))

V znamení technického rozkladu....

Po dlhom case sa vam ozyvam. Niezeby som na Vás zanevrela, ja som len ...ehm..poslala na večný spánok ďalší laptop! Najskôr sa mi minulý týždeň prišla do práce bez kábla na laptop, čiže mi asi tak dve hodky fungoval a potom som si musela pekne odšoférovať do nášho nového obydlia, stále premýšlajúc ci vobec idem dobrou cestou... ale tymto stahovanim docielim aspoň to, že si nutne musím zapämatať viacero ciest a oblastí. A pár ich už poznám celkom dobre..dokonca aj skratky! Najlepšie je, ked kazdu chvilu musite robit

U-turn...

A potom v stredu som uz nezapla pocitac a oficialne som sa dostala na top miesto vo firme v spotrebe laptopov:). Tak mi nasa technicka podpora poslala z TT A4 plnu instrukcii, co mam stiahnut, co napalit, ako vymontovat hardisk, zachranit data, rebootnut system...a ine veci, ktore clovek bezne potrebuje vediet:) V snahe zachranit co sa da, som vymontovany hardisk pripojila na nas pocitac (stolovy) a cuduj sa svete...ten to neprezil...takze v ramci dvoch dni, som popravila dva pocitace a odvtedy sa bojim cohokolvek dotknut!!!! Zasluzim si Rád zlatého mikročipu a strieborného šroubováka... ale aj napriek tomu chlapci z technickej podpory tvrdia, že som technicky zručná...tak ja už neviem kde nastala chyba. Dnes sa nám slávnostne s Tomášom podarilo oživiť môj komp... snad to uz nikdy nebudem musiet robit:))))

Dni tu utekaju strasne rychlo... pomaly oslavim dva mesiace svojho pôsobenia tu... niekedy mám pocit, že sa mi nič nedarí, že sa mi stavia do cesty množstvo prekážok...ale učím sa na vlastných chybách... Ale zase sú aj dni plné srandy, keď sa od rána smejem na tom, ako sa nám všetkým darí, ako zase niekomu nerozumieme, respektive oni nám...

Tento víkend som si už celkom užila na dubajský štýl... Lenku vláčim po plázi odkedy spolu bývame a už sa smeje, že za ten čas čo som tu bola viac na pláži ako za dva roky v Dubaji:))

Ráno sme si v piatok privstali a šli rovno na pláž... a našli sme teda jednu skvelú.... Ráno tam bolo ešte málinko ľudí, len klub kajakárov tam mal tréning, čo ma hneď navnadilo, že sa k nim pridám...dokonca aj očumovačov tam bolo strašne málo... vydržali sme do obeda..a potom sme skočili do bazéna u nás... večer nás nič lepsie nenapadlo ako sadnúť do auta a ísť sa previezť do susedných dvoch emirátov - Sharjah a Ajmán. Sharjah je tretie najvacsie mesto po Dubai a Abu Dhabi... a hlavne je uplne ine ako Dubai. Sejk, ktory to spravuje sa snaží zachovat to tak arabské ako sa len dá, dbá na tradície a samozrejme na konzervativizmus. Ženy chodia striktne zahalené a kým sme tadiaľ prechadzali autom napočítala som ich na ulici len niekoľko... V Sharjah je ale všetko lacnejsie...pocnúc obchodmi konciac nehnutelnostami a bezne tam vidite ludi po ulici kracat... co sa v Dubaji stat nemoze.... dokonca je tam aj chladnejsie, pretoze tam nie je tolko betonu ako v Dubaji, ktory tu to teplo odraza a kumuluje! A budovy maju o niekolko desat poschodi menej:) Kedze bola strasna premavka do Ajmanu sme dosli asi az o desiatej v noci a kedze bol piatok, snad vsetci boli vecer na plazi pripraveni ocumovat:). Ale tak vysla som na plaz, omocila si nohy vo vode, odbornym okom posudia kvalitu piesku a tym sa moj pobyt v Ajmane, rozlohou najmensom emirate v UAE, skoncil. Takymito vecami Vas budem ale nudit inokedy... V sobotu sme vyrazili na plaz uz o siedmej rano, vyplavali sme sa do sytosti, nachytali nejaky ten bronz a spokojne sa vratili do preklimatizovanej vily.... zbehla som do kina, pozrela si brisknú americku komediu a s usmevom a bruchom plnym koly som sa zase len vrátila domov...:))

Lenka sa medzitým prestahovala do druhej izby, tak uz mame kazda svoju... len ovladanie klimy zostalo v mojej izbe a ovladam tak teplotu aj v Lenkinej izbe, co vie byt niekedy zabava:)))

Inak si tu na poschodi vilky nazivame este s Robom, vtipnym typkom z JAR, ktory tu pracuje uz niekolko rokov... naposledy ma bavil pribehom o tom ako v mikrovlnke upiekol skvely kolac....ze ma urcite nauci ako na to, len najskor kazdy musime vypit aspon 12 piv a potom sa nam uz podari v tej mikrovlnke fakt hocico pripravit:))))) No a v sprche nam tecie z oboch kohutikov uz len tepla voda a v pracke sa uz neunuvam nastavovat nejake teploty...aj tak do nej tecie rovno horuca voda.... Na zaver uz len tolko, ze ak by ste potrebovali prefarbit ci zafarbit nejake veci, tak mi dajte vediet... cez vikend som nechtiac zlozila skusku ako na pockanie zafarbit vsetko na zeleno...teda pardon pistaaciovo:)) Velmi vtipne ta farba vyznela hlavne na Lenkinom tricku s napisom GO GREEN!