V zálive nič nového...

V zálive nič nového.... ráno ma vačšinou budilo škriekanie pávov, ktoré niekto prezieravo chová v okolí, prípadne modlitba muezína na svitaní... otvoriac žalúzie moje oči zachytia odlesk silného letného slnka na hladine bazéna, počujem mňaukanie "našej" pouličnej mačky Lily, doplnený nárekom nášho nového kocúra Sindibáda, ktorý však vyzerá ako *Salem zo seriálu Sabrina, mladá čarodejnica... práve tu mňaučí na zemi pred zrkadlom...sa mu zdá, že našiel nového parťáka....ehm...v zrkadle!

Víkend bol úplne kľudný... vo štvrtok sme zbehli do Hard Rock Cafe aby sme mu vzdali ešte raz úctu pretože sa šíria správy, že ho chcú zavrieť. Celkom radi tam chodíme, vypočuť si kapelu, zavrieskať si nejaké rockové pesničky alebo na biliard... najlepšie však bolo, keď sme zastali pri stánku so spomienkovými Hard Rock predmetmi s tým, teda, že odtiaľ určite pôjde niečo s nami domov... zlatá dievka s filipínskym pasom nám však vysvetlila, že to sú len plané reči a že sa tešia na našu ďalšiu návštevu:))

KOcúr sa práve ubytoval v mojej skrini...sedí na krabici a spokojne žuje šnúrky z mojej košele...

V piatok sme si povedali s Lenkou, že prečo by sme si trochu neporevali a tak sme sa dobrovoľne týrali romaticko-tragickými filmami a smiali sa na sebe, že či sme normálne keď tu takto svorne reveme ...a s takými opuchnutými očami sme šli na plážku. Na Euronews hlásili, že v Dubaji je zatiahnuté a teplota je 33° čo pôsobilo ako výsmech tým 40° vonku a prudko pražiacemu slnku... Sadnete do auta a neviete čo vás skôr popálilo...či kovová časť bezpečnostného pásu alebo sedadlo samotné... a ja si večne dám tu malú riflovú sukňu... Piatok nie je zrovna dobrý deň na pláž lebo to má väčšina ľudí voľno (nie každý má aj v sobotu) a tak si povedia všetci tí Pakistínci a Indovia a iní, že poďme svorne na pláž trošku pošpehovať tie chutné biele rite.... Akože asi tak hodinu sme vydržali... Dokonca som aj do vody vliezla ale nechcela som riskovať minulý zážitok keď boli na Dubaj extrémne vlny a mňa to tam hádzalo ako šialené a neštastne som tam lietala zo strany na strany vždy v ústrety nejakému počernému chlapíkovi, ktorý sa nevedel dočkať kedy sa ma dotkne... teda urputne som bojovala s vlnami a snažila sa dostať na breh..ale...prišla jedna zradná vlna a ja som cítila ako ma ktosi chytil za nohu...drahí moji ani Pamela tak rýchlo nevedela utekať vo vode ako ja vtedy... pomaly sa začnem báť mora:)

ALe inak vravím, v zálive nič nového... Samira, ktorá spravuje našu vilu si stále hľadá manžela, Rob s Lenkou rozoberajú pri raňajkách správy o konci sveta, ja sa snažím právnikom vysvetliť že máme viac ako jedného akcionára ale papiere k tomu nájsť neviem, teploty stúpajú a dni sú horúcejšie... miestnosti klimatizovanejšie, ľudia sa grupujú v nákupných centrách a zvyšujú konzumnosť.... len ten kocúr si spokojne leží v skrini na mojich topánkach a tuším aj spí.... vonku už je tma, posledná modlitba tohto dňa už odznela ... idem spať lebo ráno ma čaká misia navigovať sem taxikára a potom k účtovníkovi:))

P.S. som slubila Jarosovi, ze mu zablahozelam k narodeninacom... tak nech sa ti dari bejbee...

P.S1: No a tým, čo sa zaujímate o moje potápanie a zážitky s tým spojené odporúčam sa dlhšie na to nepýtať, lebo počet ľudí s ktorými môžem ísť potápať sa dramaticky znížil...a moj parťák si zlomil nos!!!! Toto som si fakt musela nejako špeciálne zaslúžiť... :)