Správy zo Santa Clary II.

Niekedy sa zdá ze dni tu majú nemenný rytmus a ze sa tu clovek moze velmi lahko nudit. Ale vzdy sa nájde nejaký clovek alebo nejaká aktivita, ktorá nám to ozvlástni a my máme o spomienku naviac. Onehdy sme si zasli na vrsok nad dedinou, kde stojí kaplnka patrónky Mexika. V celej tejto oblasti sa sleduje línia osídlenia uz z predkolumbovského obdobia, takze zem tu skrýva nespocetné tajomstvá. Hore na kopci kde teraz stojí kaplnka, tam kde sa teraz pestujú kaktusy na komercné úcely, bolo zrejme dávne rituálne centrum… Ked sa tam budete chvílu túlat, narazíte na nespocetné kúsky a úlomky keramiky, ktorej dekor a miestami aj tvar sa nepodobá na ziadnu z tých co sa predáva na trhoch. História tu na vás bude dýchat z kazdej strane, len ludia na ñu uz zabudli a nemajú dovod odkrývat náleziská, ktoré tu istotne sú. Len nedávno odkryli v nedalekej obci náhodou velkú hrobku nejakého vládcu a to tak, ze nákladné auto, ktoré tadial slo, sposobilo zosuv pody a tá odkryla vstup donútra. Stále rýpeme do nového municipiálneho prezidenta, ze by mal zacat vykopávky na vrchu, nech si ludia zacnú vázit svoje pueblo aj kvoli histórii, ktorá tu ocividne je! Ale tu je to ako boj s veternými mlynmiJ . V Santa Clare sa nám dokonca podarilo absolvovat uz aj svadbu vo velkom stýle, kde sa postupe zisla snád celá dedina. My sme síce priamo pozvaní neboli J ale tu to funguje tak, ze pozvaní si mozu pozvat dalsích ludí a tak sa zíde neskutocné mnozstvo svadobcanov. A samozrejme sa vela jedlo, mariachis hrali a svetelné efekty muselo byt vidiet este velmi daleko!
Ked nemáme chut byt s ludmi, zájdeme si za dedinu, kde stojí malá pyramída, jediná svojho druhu, pretoze ako jediná vznikla “po príchode spanielov”, resp. v súcasnosti. Postavil ju nás kamarát, clovek, ktorý vie vela o histórii národa a snazí sa o obrodenie tradicnej kultúry…ale tiez sa to dá prirovnat k boju dona Quijota s veternými mlynmi.
A tak sem – tam skocíme k pyramíde, pomozeme mu nieco namalovat, prípadne postavit. Tak ako vcera, ked sa rozhodol vyrobit pec z adobe, cize hliny, ktoru sme miesali so slamou… teda postup nie nepodobný tým, ktorý pouzívali uz nasi predkovia. Uvidíme, ci z nej niekedy ochutnáme chlieb :))
Onehdy sme si zaskocili na trh do nedalekého puebla, kde sme chceli nakúpit nejaké domáce výrobky a tiez nejaké hlinené hrnce, v ktorých sa tak dobre varí. Vyrázali sme uz ráno o 4tej (co mi silne pripomínali zájazdy do Polska) aj napriek tomu, ze to nebolo daleko. Ale na miestnych trhoch vraj platí, ze ráno je vsetko lacnejsie a dá sa dobre nakúpit. Blbé bolo, ze ked sme tam prisli bola este taká tma, ze aj tak sme este museli hodinu sediet v aute, kým sa zacalo briezdit. S pribúdajúcim svetlom, pribúdali aj ludia a ceny sa naozaj zvysovali. Okolo desiatej sa tam uz vobec nedalo chodit a dav vas pomaly tlacil smerom akým chcel. Odrazu sa medzi stánkami vynoril z cista jasna autobus, ktorý si to sinul rovno prostriedkom cez ten dav ludí. Nechápem ako sa tam vobec zmestil ale ludia sa vobec necudovali, len si nachvilu spratali veci, niektorí prípadne nastúpili a nadalej vykrikovali svoje ponuky, strkali vám pod nos maste na vsetky neduhy, prípadne vyratúvali výhody kúpy sady stipcov!
O mesiac o takomto case uz budeme dávno na Slovensku a México sa mi bude zdat strasne vzdialené…teraz sa mi to zdá divné to povedat, ale viem, ze mi bude vela vecí z neho chýbat. A mozno aj ten divný mexický cas… :))

P.S. Prajem vám vsetkym prijemný predvianocný zhon, nech vám neprihoria medovníky a nech kapor nie je drahsí ako minulý rok. A nech máte biele Vianoce…tie nase budú tusím tiez biele, ale od prachu:)))