Ked vám toto písem uzívam si svoj vianocný darcek v podobe výletu do horúceho a dusného Acapulca. Takze súcasné emócie a zázitky pomaly prekrývajú tie staré a more mi z hlavy vymýva vsetky spomienky na Teotihuacan, i ked je grandiózny. Ale pekne poporiadku, snád si este nieco pamatám..:)
Pred 2 týzdñami sme boli na návsteve v meste Ciudad Sahagun, v státe Hidalgo, ktoré je vzdialené necelé dve hodiny cesty od D.F. V Sahagúne býva uz vyse 40 rokov pani Ludmila, ktorá svojimi jazykovými znalostami prispela k prekladom niekolkých diel z pier mexických autorov. V meste Tepeapulco zriadila aj nadáciu mnícha Bernardina de Sahagun, ktorý sa povazuje za prvého antropóloga, nakolko v 16. storocí sa mu nielen vdaka rozsiahlemu dotazníku ale aj vdaka skvelým kontaktom s informátormi spomedzi Indiánov podarilo zozbierat neocenitelné údaje a fakty o zivote Indiánov, ktoré boli neskor publikované v súbornom diele. Zo Sahagúnu sme sa vydali na celodenný výlet do archeologickej zóny Teotihuacan, co znamená “mesto bohov” alebo “mesto, kde sa zrodili bohovia “ , resp. “ kde sa z ludí stali bohovia”. Jeho povodný názov je neznámy pretoze v dobe ked prisli Aztékovia, ktorí mu mimochodom dali toto meno, bolo mesto uz opustené a nezanechalo o svojej existencii ziadne písomné správy. Obradné centrum, ktoré je sprístupnené turistom urcite kazdého ohromí svojou velkostou i ked tu absentuje dramatické horské pozadie ci pralesy ako v juzných oblastiach. V spievodcovi sa píse, ze najvacsie pyramídy, pyramída Slnka a Mesiaca, sú tak velké, ze pred ich rekonstrukciou splývali s ostatnými mensími kopcami v krajine. Je pravda, ze clovek sa pri nich cíti ako velmi malický zivocích a keby som sa v tomto priestore ocitla sama i za bieleho dña by mi ich velkost nahánala strach! Vo svojom najvacsom rozkvete populácia tohto mesta dosahovala údajne az 80tisíc ludí a rozkladala sa na ploche 23 kilometrov stvorcových, pricom len zóna s pyramídami, teda rituálne centrum má okolo 4 km stvorcových! V súcasnosti sú síce stavby smutné a sedivé a jedine ich velkost vyvoláva v ludoch emócie, ale v minulosti bola kazdá z nich pokrytá jasnými a farebnými kresbami coho dokazom je aj Múzeum nástenných malieb v areáli zóny.
Vec, na ktorú sa treba pripravit ked pojdete do Teotihuacánu je, ze asi mnoho ludí pobývajúcich v tomto case v Mexiku bude mat zrejme ten istý nápad a tak to tam bude vyzerat ako na Staromestskom námestí.
Os celého obradného centra tvorí Calzada de los Muertos, Cesta mrtvych, ktorá je 2km dlhá a spája vsetky významné stavby obradného centra Teotihuacanu a lemovaná je nízkymi obradnými budovami po celej svojej dlzke. Rovno oproti vchodu je La Ciudadela, Citadela, ktorá bola administratívnym centrom mesta a okolo tohto námestícka mali svoje domy najvyssí kñazi a slachtici. Vacsinu turistov aj tak lákajú len pyramídy a zvecnenie sa na jej vrchole (co sme aj my koniec koncov urobiliJ) ale pozoruhodné sú tu aj iné stavby, ktoré stoja nielen za fotkuJ Na jednej strane Citadely bol objavený Templo de Quetzalcoatl (Chrám Opereného hada), ktorý má tiez formu pyramídy a z reliéfu kazdého stupña vystupujú v pravidelných intervaloch stylizované hlavy Opereného hada a Tlaloka, boha dazda, ktoré sú desivé a krásne zároveñ.
Pirámide del Sol (Pyramída Slnka) je najvýraznejsou stavbou v celej zóne. Vysoká je asi 70m a v celom Mexiku je vacsia uz len pyramída v Cholule, resp. bola, o ktorej som vám uz písala. Jej základña je takmer tak isto velká ako základña Cheopsovej pyramídy ale nedosahuje jej výsku, nakolko má iný uhol stien a stupñovitý charakter. V roku 1908 nejaký sialený archeológ v snahe odkryt tajomstvá, ktoré si myslel, ze pyramída skrýva, odstrelil takmer polovicu z nej dynamitom. Samozrejme vnútri nic neobjavil, pretoze pyramída bola postavená zrejme uz na zaciatku rozvoja mesta a tak ju len teda nútene zrekonstruoval do podoby, ktorú má dnes. V roku 1971 vedci narazili na “dokaz”, ktorý vysvetluje, preco bola pyramída postavená práve tu a nie na inom mieste. Archeológovia vtedy narazili na tunel (verejnosti neprístupný L), vedúci do jaskyne v tvare stvorlístka, priamo pod stredom pyramídy. Nepochybne slo o nejakú svatyñu, priestorové rozlozenie ktorej presne kopíruje obradné centrum Teotihuacanu a mozno práve kvoli tejto jaskyni, bol zalozený celý Teotihuacan. Ale to sa uz zrejme nedozvieme… i ked existuje mnozstvo teórií o povode ci funkcii tejto jaskyne, ktoré niekedy zodpovedajú aztéckym legendám. Jedna z nich vraví, ze jaskyña bola vytvorená spodnou vodou, ktorú miestni obyvatelia spojili s Tlalokom, bohom dazda, úrody a reprodukcie, takze symbolizovala akúsi fontánu zivota. Vyjst na Pyramídu Slnka je celkom zaberacka, schody sa k vrcholu zuzujú a je ich nespocetne vela… Zrátajte si ich sami, ked tam raz budete, ja som to císlo uz vypustila z hlavy. Na vrchu to vyzeralo ako pri národnom výstupe na Kriváñ, vsetci sa tam fotili, niektorí aj jedli, pofajcievali… nuz a kedysi tu zrejme býval chrám, kde sa obetovalo.
Na konci Calzada de Los Muertos sa nachádza o poznanie nizsia Pirámide de la Luna, Pyramída Mesiaca, ktorej tvar má údajne kopírovat za ñou stojaci kopec, ktorý sa nazýva “Cerro Gordo”, cize “Tucná hora”. Pyramída mesiaca posobí na cloveka povabnejsie, mozne je to tým, ze jej velkost nenaháña strach, mozno pre iné dovody ale kazdopádne je z nej najkrajsí výhlad na celé nálezisko.
Kñazská cast mesta nám podáva evidenciu aj o tom, ze maliarske umenie bolo v Teotihuacane velmi dolezité. Takmer vsetky budovy nesú na sebe pozostatky farebnej maliarskej výzdoby. Jedny z najkrajsích fresiek sa vsak paradoxne nasli mimo rituálneho centra, vo vzdialenejsích, obytných budovách v rezidencnej stvrti Tenpantitla. Cestou tam, kde nechodí vela ludí, pravdupovediac sme tam boli jediní, sme nasli na ceste vela rozsypaného obsidiánu, ktorý sa vsak dá nájst aj na Ceste mrtvych. Cize vsetci mali tváre vyvrátené dohora a pozerali na pyramídy a my dvaja do zeme a hladali sme obsidián, cize sopecné sklo, ktoré bolo predmetom nielen úzitkového umenia u predkolumbovských civilizácií. Jedna vec comu sa tu nevyhnete, sú predavaci…predávajú kadeco ale konkrétne tu, sú to napr. umelecké výrobky z obsidiánu, mnozstvo caciek a tretiek… Pre istotu vám cenu povedia v dolároch, lebo samozrejme biely znamená American, a nezabudnú dodat; “amigo, it´s a good price for you”… No ale vázení s týmito ludmi sa oplatí jednat..nielen v Teotihuacane ale aj hocikde na plázi, v meste na trhu…treba zjednávat cenu. A Radko tomu tak dosiel na chut, ze sme si odniesli 3 obsidiánové sosky za polovicné ceny a este sme aj dostali kus surového obsidiánu do daru od jedného velmi zhovorcivého remeselníka, ktorý nám ochotne vysvetlil pracovné postupy, metódy, takze mozme zacat opracúvat nás kus surového obsidiánu ;)
Pred 2 týzdñami sme boli na návsteve v meste Ciudad Sahagun, v státe Hidalgo, ktoré je vzdialené necelé dve hodiny cesty od D.F. V Sahagúne býva uz vyse 40 rokov pani Ludmila, ktorá svojimi jazykovými znalostami prispela k prekladom niekolkých diel z pier mexických autorov. V meste Tepeapulco zriadila aj nadáciu mnícha Bernardina de Sahagun, ktorý sa povazuje za prvého antropóloga, nakolko v 16. storocí sa mu nielen vdaka rozsiahlemu dotazníku ale aj vdaka skvelým kontaktom s informátormi spomedzi Indiánov podarilo zozbierat neocenitelné údaje a fakty o zivote Indiánov, ktoré boli neskor publikované v súbornom diele. Zo Sahagúnu sme sa vydali na celodenný výlet do archeologickej zóny Teotihuacan, co znamená “mesto bohov” alebo “mesto, kde sa zrodili bohovia “ , resp. “ kde sa z ludí stali bohovia”. Jeho povodný názov je neznámy pretoze v dobe ked prisli Aztékovia, ktorí mu mimochodom dali toto meno, bolo mesto uz opustené a nezanechalo o svojej existencii ziadne písomné správy. Obradné centrum, ktoré je sprístupnené turistom urcite kazdého ohromí svojou velkostou i ked tu absentuje dramatické horské pozadie ci pralesy ako v juzných oblastiach. V spievodcovi sa píse, ze najvacsie pyramídy, pyramída Slnka a Mesiaca, sú tak velké, ze pred ich rekonstrukciou splývali s ostatnými mensími kopcami v krajine. Je pravda, ze clovek sa pri nich cíti ako velmi malický zivocích a keby som sa v tomto priestore ocitla sama i za bieleho dña by mi ich velkost nahánala strach! Vo svojom najvacsom rozkvete populácia tohto mesta dosahovala údajne az 80tisíc ludí a rozkladala sa na ploche 23 kilometrov stvorcových, pricom len zóna s pyramídami, teda rituálne centrum má okolo 4 km stvorcových! V súcasnosti sú síce stavby smutné a sedivé a jedine ich velkost vyvoláva v ludoch emócie, ale v minulosti bola kazdá z nich pokrytá jasnými a farebnými kresbami coho dokazom je aj Múzeum nástenných malieb v areáli zóny.
Vec, na ktorú sa treba pripravit ked pojdete do Teotihuacánu je, ze asi mnoho ludí pobývajúcich v tomto case v Mexiku bude mat zrejme ten istý nápad a tak to tam bude vyzerat ako na Staromestskom námestí.
Os celého obradného centra tvorí Calzada de los Muertos, Cesta mrtvych, ktorá je 2km dlhá a spája vsetky významné stavby obradného centra Teotihuacanu a lemovaná je nízkymi obradnými budovami po celej svojej dlzke. Rovno oproti vchodu je La Ciudadela, Citadela, ktorá bola administratívnym centrom mesta a okolo tohto námestícka mali svoje domy najvyssí kñazi a slachtici. Vacsinu turistov aj tak lákajú len pyramídy a zvecnenie sa na jej vrchole (co sme aj my koniec koncov urobiliJ) ale pozoruhodné sú tu aj iné stavby, ktoré stoja nielen za fotkuJ Na jednej strane Citadely bol objavený Templo de Quetzalcoatl (Chrám Opereného hada), ktorý má tiez formu pyramídy a z reliéfu kazdého stupña vystupujú v pravidelných intervaloch stylizované hlavy Opereného hada a Tlaloka, boha dazda, ktoré sú desivé a krásne zároveñ.
Pirámide del Sol (Pyramída Slnka) je najvýraznejsou stavbou v celej zóne. Vysoká je asi 70m a v celom Mexiku je vacsia uz len pyramída v Cholule, resp. bola, o ktorej som vám uz písala. Jej základña je takmer tak isto velká ako základña Cheopsovej pyramídy ale nedosahuje jej výsku, nakolko má iný uhol stien a stupñovitý charakter. V roku 1908 nejaký sialený archeológ v snahe odkryt tajomstvá, ktoré si myslel, ze pyramída skrýva, odstrelil takmer polovicu z nej dynamitom. Samozrejme vnútri nic neobjavil, pretoze pyramída bola postavená zrejme uz na zaciatku rozvoja mesta a tak ju len teda nútene zrekonstruoval do podoby, ktorú má dnes. V roku 1971 vedci narazili na “dokaz”, ktorý vysvetluje, preco bola pyramída postavená práve tu a nie na inom mieste. Archeológovia vtedy narazili na tunel (verejnosti neprístupný L), vedúci do jaskyne v tvare stvorlístka, priamo pod stredom pyramídy. Nepochybne slo o nejakú svatyñu, priestorové rozlozenie ktorej presne kopíruje obradné centrum Teotihuacanu a mozno práve kvoli tejto jaskyni, bol zalozený celý Teotihuacan. Ale to sa uz zrejme nedozvieme… i ked existuje mnozstvo teórií o povode ci funkcii tejto jaskyne, ktoré niekedy zodpovedajú aztéckym legendám. Jedna z nich vraví, ze jaskyña bola vytvorená spodnou vodou, ktorú miestni obyvatelia spojili s Tlalokom, bohom dazda, úrody a reprodukcie, takze symbolizovala akúsi fontánu zivota. Vyjst na Pyramídu Slnka je celkom zaberacka, schody sa k vrcholu zuzujú a je ich nespocetne vela… Zrátajte si ich sami, ked tam raz budete, ja som to císlo uz vypustila z hlavy. Na vrchu to vyzeralo ako pri národnom výstupe na Kriváñ, vsetci sa tam fotili, niektorí aj jedli, pofajcievali… nuz a kedysi tu zrejme býval chrám, kde sa obetovalo.
Na konci Calzada de Los Muertos sa nachádza o poznanie nizsia Pirámide de la Luna, Pyramída Mesiaca, ktorej tvar má údajne kopírovat za ñou stojaci kopec, ktorý sa nazýva “Cerro Gordo”, cize “Tucná hora”. Pyramída mesiaca posobí na cloveka povabnejsie, mozne je to tým, ze jej velkost nenaháña strach, mozno pre iné dovody ale kazdopádne je z nej najkrajsí výhlad na celé nálezisko.
Kñazská cast mesta nám podáva evidenciu aj o tom, ze maliarske umenie bolo v Teotihuacane velmi dolezité. Takmer vsetky budovy nesú na sebe pozostatky farebnej maliarskej výzdoby. Jedny z najkrajsích fresiek sa vsak paradoxne nasli mimo rituálneho centra, vo vzdialenejsích, obytných budovách v rezidencnej stvrti Tenpantitla. Cestou tam, kde nechodí vela ludí, pravdupovediac sme tam boli jediní, sme nasli na ceste vela rozsypaného obsidiánu, ktorý sa vsak dá nájst aj na Ceste mrtvych. Cize vsetci mali tváre vyvrátené dohora a pozerali na pyramídy a my dvaja do zeme a hladali sme obsidián, cize sopecné sklo, ktoré bolo predmetom nielen úzitkového umenia u predkolumbovských civilizácií. Jedna vec comu sa tu nevyhnete, sú predavaci…predávajú kadeco ale konkrétne tu, sú to napr. umelecké výrobky z obsidiánu, mnozstvo caciek a tretiek… Pre istotu vám cenu povedia v dolároch, lebo samozrejme biely znamená American, a nezabudnú dodat; “amigo, it´s a good price for you”… No ale vázení s týmito ludmi sa oplatí jednat..nielen v Teotihuacane ale aj hocikde na plázi, v meste na trhu…treba zjednávat cenu. A Radko tomu tak dosiel na chut, ze sme si odniesli 3 obsidiánové sosky za polovicné ceny a este sme aj dostali kus surového obsidiánu do daru od jedného velmi zhovorcivého remeselníka, ktorý nám ochotne vysvetlil pracovné postupy, metódy, takze mozme zacat opracúvat nás kus surového obsidiánu ;)
1 komentár:
Ahoj Janka, citavam si tvoj blog obcas v praci, ked mam chvilu cas, no a musim ti veru povedat, ze ma tvoje textiky v tejto sivej Blavoske vzdy nabiju pozitivnou energiou:) Spolu s Cipcom vam prajem carovne mexicke Vianoce a vsetko najsamlepsie v novom roku:) Julickova & Cipco
Zverejnenie komentára