Small steps...

Tak sa po dlhšej odmlke zase ozývam... lebo mi vyčítate, že nič nepíšem. Ja len aby som vás uviedla do obrazu, že nie každý deň je tu ako z brožúrky cestovnej kancelárie, nie každý deň jazdíme na púšti a čo sa potápania týka, tak tiež sa zatiaľ len mecem na suchu:))

Za ten čas čo som nepísala, sa nič svetoborné neudialo... v sobotu som absolvovala prvé 3 (!) hodiny teórie potápania, čomu predchádzala takmer bezsenná noc keď som poctivo študovala knihu, ktorú mi dali... takže už viem čosi o baroch a atmosférach, o tom kedy a prečo telesá vo vode klesajú a prečo sú niektoré nadnášané, ako šetriť vo vode energiou, ako funguje neoprén a podobné dôležité veci nielen z fyziky, ktoré sa mi na Slovensku určite zídu:)))

Tento piatok ma čaká potápanie v bazéne a v sobotu tuším tiež... takže vám určite budem referovať aké to je, dýchať cez prístroj pod vodou, aké je to keď vám zastavia prívod vzduchu pod vodou (lebo aj to mi budú robiť) a iné milé veci. Keď už nás to v kancli párkrát omrzelo, tak sme si zbehli na pláž..len tak sa tam zvaliť, prípadne púštať šarkana, čo nás všetkých vrátilo asi tak o 20rokov života späť... More je tu ináč vtipné, lebo musíte kráčať kilometer aby bola voda hlbšia a ďalej by ste už zaručene narazili na nejaký betón, ktorý tu vo veľkom štýle striekajú do vody a budujú na ňom ostrovy, ostrovčeky v tvare paliem a svetov a kadečoho iného...

Cez víkend sme sa rozhodli ísť na platenú pláž s nádejou, že tam na nás miestny nebudú až tak pozerať... no celé to skončilo našou ťažkou depresiou z arabského sveta, pretože si nás s Luckou fotili, natáčali na kamery ako nejaké špeciálne prírodné úkazy... keď sme vošli do mora, tak sa okolo nás zhŕkol kŕdel chlapov, že sme sa s Luciou chytili za ruky a utekali z vody von.... Chlapi tu proste bezostyšne čumia na baby a ženy a nedovolia si len vtedy, keď je s vami nejaký chlap...vlastne oni si nikdy nič nedovolia, lebo ich môžeme udať polícii a bude pokoj. Všade na svete sú na pláži hliadkové veže záchranárov, len tu má hliadkové veže polícia... :)))

Dni sa odsýpajú veľmi rýchlo...ale každý je iný. Ráno ma hodí Lenka do práce, kde strávim pekných pár hodín a za tmy sa plazíme domov... Tento týždeň mám naplánovaných pár stretnutí kvôli novým priestorom firmy, kvôli účtovníkom, kvôli recruitingu...nuž z každého rožka nie trochu ale celkom dosť:). Dnes sme boli s Lenkou pozrieť bývanie, takže snáď sa už vysťahujem z hotela a nasťahujem sa do "nášho" bývaníčka... Vila je to preukrutne veľká, dali by sa tam omše slúžiť aj šarkan púšťať keby vietor zavial...veď fotodokumentáciu určite pošlem. Na prízemí sme si prenajali taký malý dvojizbáčik "se všim všudy"..tak som zvedavá ako nám to pôjde spolu:))

Takže cez víkend ma okrem potápania a nejakého toho beach volejbalu (lebo sme si aktívne kúpili loptu a vozíme ju v aute) čaká aj nákup perín a obliečok..a iných potrebností:)

Nuž krok po kroku...

Posielam všetkým veľa objatí a tiež by som rada vedela ako sa máte, či na vás padá jarná únava, čo nového a tak..píšte, preháňajte....

xxx