Zo zoznamu vecí, ktoré chcem stihnúť do konca života si môžem odškrtnúť návštevu púšte…
Tony tvrdého a tony mäkkého piesku, obrovská horúčava, duny ,dunky a ťavy to všetko si môj zrak užíval v piatok celý deň. Do púšte vyrazil celý náš dubajský office (v počte 3 ks) a kámoš Martin. Piatkové vstávanie bolo veľmi skoré, nato že bol víkend ale zvládla som to. Vyzbrojená dlhými gaťami a pevnými topánkami (ktoré však neboli pieskovo rezistentné) proti púštnym príšerkám som nasadla do džípu a nasmerovali sme si to rovno do púšte. Chalani sú v tomto púštnom offroade už celkom zbehlí a dokážu rozoznávať mäkký piesok od tvrdého, vedia, že hore na dune sa nikdy nesmie brzdiť lebo zapadnete ale ani ísť prudko, lebo duna môže byť z druhej strany zrezaná a vy akurát tak padnete na hubu či už s s džípom alebo bez neho:)
Tak sme sfúkli pneumatiky ako si to jazda v púšti vyžaduje,naložili lopatku pre prípad zapadnutia, vyzbrojili sa hektolitrami pitnej vody, ktorej v púšti nikdy nie je dosť, pripútali sa a vyrazili objavovať vrcholy každej duny, ktorá sa nám postavila do cesty. Vrcholy dún boli celkom luxusné v tom, že sme tam dokonca mali aj signal na telefónoch… :) Cestou sme narazili najskôr asi na tri ťavy, čo som samozrejme musela zdokumentovať ako svoje prvé ťavy, dotknúť sa, zľaknúť sa a utekať… hehe… To som ale ešte nevedela, že za 77dunami nás bude čakať obrovské stádo tiav… no nenafoťte to! Tak som sa tam plížila pomedzi ťavy, vonku asi tak 40 stupňov…raz som behala za nimi ja, raz oni za mnouJ Pár krát som vybehla z džípu kvôli nejakým záberom, piesok bol strašne horúci a vzduch sa vlnil… v tom moment sa mi vybavili všetky tie dokumentárne seriály na Spektre o tom ako prežiť na púšti – ale na nič som si nevedela spomenúť! Tam si tak môžete sadnúť a čakať či nepôjde okolo nejaký džíp alebo ťava!
Okolo 12stej na obed sme z púšte vypadli aby sme sa tam úplne neuvarili – i keď naša pitná voda tak skončila! Cestou sme sa stavili v nejakej “prícestnej” indickej reštike, posilniť žalúdky, i keď mne v tom teple moc nechutí. Otočili sme to do kaňonu na iný druh offroad jazdenia… omočili sme si nohy v malom jazierku pod palmami a za zvukov pesničiek Petra Nagya sme si to šinuli cez kaňon. POdarilo sa nám skriviť jednu ŠPZ na džípe… lebo tá diera v zemi čo nám vbehla to cesty sa zdala byť “prejditeľná” ale ináč bez ujmy na zdraví, I keď vám to dobre narovná chrbticu. Ďalšou métou po pokorení kaňonu bolo more… okúpať sa, zmyť zo seba piesok a hlavne ísť von z džípu. Zamierili sme si to do severnejšie položeného emirátu Fujeirah a zakotvili na prvej pláži, kam sme sa dostali. Ľavú stranu romanticky lemovali bágre a žeriavy ale na to si už zvykám. Tak sme tam s chuťou skočili a bláznili sa vo vlnách, kým sme nezistili, že voda je plná malých medúz a sajrajtu bohvie z čoho… Každopádne sa už zvečerilo a nechcelo sa nám ísť 200km späť do Dubaja, tak sme sa rozhodli nocovať na pláži…ehm v džípoch! Vybrali sme sa nakúpiť nejaké jedlo, drevo a iné potrebnosti a za úplnej tmy sme sa vrátili na pláž. S Tomášom sme sa chopili úlohy hlavných kuchárov a vyčarovali sme nejakú živánsku (priplietol sa tam aj ananás a jablká:) – škoda, že Tomáš to ani ochutnať nestihol, lebo zaspal skôr ako sa to dopieklo… tak sme si užívali na pláži takéto skvelé menu a okolo polnoci zaliezli do džípov a snazili sa vyspat…resp. vobec zaspat! Rano som vstala prva a kedze na plazi nebol vobec nikto, musela som si to s pozitkom vychutnat a prejst sa o 7mej uplne sama po plazi. Stretla som pár velkých krabov a chodila som po mušliach rozličných farieb a tvarov. Bola sobota ráno a postupne začali prichádzať autá s miestnymi, ktorá sa prišli vykúpať alebo na piknik… Špinaví a rozospatí sme nasadli do džípov a vracali sa do Dubaja. V Dubaji nás privítala púštna búrka, čo sa prejavuje asi tak, že idete 40tkou, nevidíte nič len samý piesok… obrovský béžový oblak…
Na požičanom džípe sa nám uvoľnili nejaké komponenty, ale za ten zážitok to stálo…
Teším sa na svoje ďalšie púštne dobrodružstvo… Najbližšie ma v sobotu čakjú tri hodiny teórie o potápaní:)
Tony tvrdého a tony mäkkého piesku, obrovská horúčava, duny ,dunky a ťavy to všetko si môj zrak užíval v piatok celý deň. Do púšte vyrazil celý náš dubajský office (v počte 3 ks) a kámoš Martin. Piatkové vstávanie bolo veľmi skoré, nato že bol víkend ale zvládla som to. Vyzbrojená dlhými gaťami a pevnými topánkami (ktoré však neboli pieskovo rezistentné) proti púštnym príšerkám som nasadla do džípu a nasmerovali sme si to rovno do púšte. Chalani sú v tomto púštnom offroade už celkom zbehlí a dokážu rozoznávať mäkký piesok od tvrdého, vedia, že hore na dune sa nikdy nesmie brzdiť lebo zapadnete ale ani ísť prudko, lebo duna môže byť z druhej strany zrezaná a vy akurát tak padnete na hubu či už s s džípom alebo bez neho:)
Tak sme sfúkli pneumatiky ako si to jazda v púšti vyžaduje,naložili lopatku pre prípad zapadnutia, vyzbrojili sa hektolitrami pitnej vody, ktorej v púšti nikdy nie je dosť, pripútali sa a vyrazili objavovať vrcholy každej duny, ktorá sa nám postavila do cesty. Vrcholy dún boli celkom luxusné v tom, že sme tam dokonca mali aj signal na telefónoch… :) Cestou sme narazili najskôr asi na tri ťavy, čo som samozrejme musela zdokumentovať ako svoje prvé ťavy, dotknúť sa, zľaknúť sa a utekať… hehe… To som ale ešte nevedela, že za 77dunami nás bude čakať obrovské stádo tiav… no nenafoťte to! Tak som sa tam plížila pomedzi ťavy, vonku asi tak 40 stupňov…raz som behala za nimi ja, raz oni za mnouJ Pár krát som vybehla z džípu kvôli nejakým záberom, piesok bol strašne horúci a vzduch sa vlnil… v tom moment sa mi vybavili všetky tie dokumentárne seriály na Spektre o tom ako prežiť na púšti – ale na nič som si nevedela spomenúť! Tam si tak môžete sadnúť a čakať či nepôjde okolo nejaký džíp alebo ťava!
Okolo 12stej na obed sme z púšte vypadli aby sme sa tam úplne neuvarili – i keď naša pitná voda tak skončila! Cestou sme sa stavili v nejakej “prícestnej” indickej reštike, posilniť žalúdky, i keď mne v tom teple moc nechutí. Otočili sme to do kaňonu na iný druh offroad jazdenia… omočili sme si nohy v malom jazierku pod palmami a za zvukov pesničiek Petra Nagya sme si to šinuli cez kaňon. POdarilo sa nám skriviť jednu ŠPZ na džípe… lebo tá diera v zemi čo nám vbehla to cesty sa zdala byť “prejditeľná” ale ináč bez ujmy na zdraví, I keď vám to dobre narovná chrbticu. Ďalšou métou po pokorení kaňonu bolo more… okúpať sa, zmyť zo seba piesok a hlavne ísť von z džípu. Zamierili sme si to do severnejšie položeného emirátu Fujeirah a zakotvili na prvej pláži, kam sme sa dostali. Ľavú stranu romanticky lemovali bágre a žeriavy ale na to si už zvykám. Tak sme tam s chuťou skočili a bláznili sa vo vlnách, kým sme nezistili, že voda je plná malých medúz a sajrajtu bohvie z čoho… Každopádne sa už zvečerilo a nechcelo sa nám ísť 200km späť do Dubaja, tak sme sa rozhodli nocovať na pláži…ehm v džípoch! Vybrali sme sa nakúpiť nejaké jedlo, drevo a iné potrebnosti a za úplnej tmy sme sa vrátili na pláž. S Tomášom sme sa chopili úlohy hlavných kuchárov a vyčarovali sme nejakú živánsku (priplietol sa tam aj ananás a jablká:) – škoda, že Tomáš to ani ochutnať nestihol, lebo zaspal skôr ako sa to dopieklo… tak sme si užívali na pláži takéto skvelé menu a okolo polnoci zaliezli do džípov a snazili sa vyspat…resp. vobec zaspat! Rano som vstala prva a kedze na plazi nebol vobec nikto, musela som si to s pozitkom vychutnat a prejst sa o 7mej uplne sama po plazi. Stretla som pár velkých krabov a chodila som po mušliach rozličných farieb a tvarov. Bola sobota ráno a postupne začali prichádzať autá s miestnymi, ktorá sa prišli vykúpať alebo na piknik… Špinaví a rozospatí sme nasadli do džípov a vracali sa do Dubaja. V Dubaji nás privítala púštna búrka, čo sa prejavuje asi tak, že idete 40tkou, nevidíte nič len samý piesok… obrovský béžový oblak…
Na požičanom džípe sa nám uvoľnili nejaké komponenty, ale za ten zážitok to stálo…
Teším sa na svoje ďalšie púštne dobrodružstvo… Najbližšie ma v sobotu čakjú tri hodiny teórie o potápaní:)
1 komentár:
Ahoj Januliatko..ach..mi to pripomina ako sme my spali v indickej pusti..aj ked ta vyzerala trosku inak..ach az mi zimomriavky prebehli po chrbte..jujhaj krasa..hned by som ta prisla pozriet:).vlero plero..
mirka
Zverejnenie komentára