Nečakal som, že to bude až také ťažké.... Je nedeľa, sedím tu sama v kancli a neviem kam mám skôr uprieť zrak, čoho sa skôr chytiť a kde je tu WC. Moje sebavedomé rozhodnutie odísť sem, začínajú nahlodávať pochybnosti....
Priletela som v noci a teda bol to jeden z mojich povedzme dosť zlých letov. Odhliadnuc od môjho zdravotného stavu, sa prejavili známky nejakej psychickej únavy a ťažoby... na letisku mi dokonca vypadli slzy ( a nie jedna) keď som tam videla stáť mamu.... Tuším je to prvýkrát čo ma niekto vyprevádzal... v lietadle som sa nemohla zbaviť myšlienky na domov, že zase odchádzam a nechávam za sebou ľudí a veci na ktorých mi záleží. Psychické pochody prerušila až náhly a neznesiteľný tlak v hlave, v zuboch pri pristávaní, ktorý mi pripomenul, že letím s nádchou a pekne si to odtrpím. Tak som sa aspoň pozerala na pobrežie Dubaja, ktoré aj v pokročilej rannej hodine pulzovalo životom... Uspesne som absolvovala vstup do krajiny, do pasu som dostala peciatku, ktoru moc precitat neviem:), ale tak som tu. Do hotela som prisla okolo 2hej rano po vcelku prijemnej jazde taxikom a musela riesit este to, ze sa z kreditky nedaju stiahnut prachy... mrtva som padla do velkej postele v preklimatizovanej miestnosti a zobudilo ma az rano o 9tej klopanie na dvere s naliehavym "housekeeeping"... Do tepleho slnecneho Dubaja som vysla az pred par hodinami, nasadla zase do taxika a sedim v praci... a neviem kam z konopí. Dnes vecer ma dojst po mna kamoska Lenka, a berie ma na večeru aby ma dostala z tejto melanchólie a ukázala mi, že to tu bude fajn... Každopádne mi všetci veľmi chýbate:))) Teraz idem hľadat to WC:)))
Držte mi palce, nech ma Dubaj príjme s otvorenou náručou.....
xxx
P.S. moje O2 cislo mi nefunguje.... takze tento komunikacny kanal asi nepojde:(
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
Ach jaj, vela stastia a odvahy ti prajem, by si si co najskor zvykla a vse bolo ok. Bud si ista, ze tu na teba budeme mysliet a vysielat pozitivnu energiu :) Prave dnes som rozmyslala, ako mi je v novej praci tazko, ze si neviem zvyknut na ten stres a malo casu na zivot. Navyse sa mi obcas este zadari vselico domotat, pretoze je pre mna kopec veci "spanielskou dedinou"... a tak mas moj obdiv, naozaj :) Drzaj sa, si sikovna! Julka Julickova
Queida!!! Tusim je to prvykrat co ta pocujem nariekat! Ale to su tie zaciatky, ktore su najtazsie. A potom, nezabudaj nato, ze zivot je jedna prachadzka, kroky mozu byt vselijake, dlhe, kratke, rychle, atd...ale hocikam sa vyberies, naspat sa vzdy mozes vratit, chybou by bolo iba to, keby si sa neodvazila vykrocit a zostavala by si stale na tom istom mieste.
Juanita, aj ja v teba verim, ty si silacka, aj pre mna si vo vela veciach prikladom. Myslm na teba velmi casto a som s tebou! Drz sa a priprav sa na velke dobrodruzstva! Tesim sa na dalsie spravy na tvojom super blogu, ktory ja tak zanedbavam ;)
Ahoj zlatko, tu je mama. Konečne som už aj ja v realite slovenskej a venujem sa mojej obvyklej práci. Stresu máme dosť aj nás takže si hádam aj ty zvykneš, lebo ako ťa poznám tak sa ty ľahko nevzdáš. Ja viem, že je to ťažké ale nepoddávaj sa. Ak budeš zdravá, všetko ostatné je zanedbateľné. ja som tiež včera mala zdravotné ťažkosti, teraz je to už lepšie. Myslela som, že celú cestu zo Stockerau budem mať hlavu z okna a dýchala som z hlboka. Ale zobrala som si príklad z Rity už 27 rokov bojuje s rakovinou a drží sa. Na to všetko čo teraz prežila snažila sa ovládať dokonca v sobotu sme boli s nimi v klube dôchodcov a tancovala tam. No bola super atmosféra. Vždy som obdivovala tie ich spolky a život penzistov. Aj ja sa raz chcem dožiť kľudného dôchodkového veku.. Neboj vydržíme.. Ešte raz ti prajem veľa pevnej vôle a veľku pusu od nás. mamka.
Januliatko...posielam ti BB..blazeny boztek..;)..a drz sa vsetko bude v poriadku. Stale vsetkym hovorim, ze v Dubaji vo vode plavaju korytnacky..hih..
mirka
Zverejnenie komentára