Step by step...

Krok po kroku sa tu začínam rozhliadať a už len fakt, že tento článok píšem v celkom povznesenej nálade hovorí za seba. Prvý deň mi veľmi pomohla Lenka, ktorá tu žije už rok a pol pomaly... Vzala ma do krásneho starého arabského hotela, odkiaľ bolo videť more a pláže a všetky tie architektonické pýchy dubajské, akou je aj Burj Al Arab...ten hotel v tvare plachetnice. Okúsila som výbornú libanonskú kuchyňu, predierala sa zástupmi zazobaných dovolenkárov, ovieval ma vánok od mora... a tak. Vôbec nejde o to kde na svete človek je, ale či má s kým tráviť svoj čas, prípadne samotu. Našla som si tu spriaznenú dušu, začo som jej veľmi vďačná:)))

Druhý deň sa začal v znamení toho, že mi nepredlžili rezerváciu v hoteli a ja som bola tak ako aj v Mexiku aj tu svedkom toho, že keď človek začne zvyšovať hlas a zneistí ľudí, všetko sa dá vybaviť. "Biele rite", ako sa tu familiárne nazývame, tu majú svoju váhu a tí, od ktorých niečo žiadate nikdy nevedia akú váhu máte v tomto svete - tak mám pocit, že sa tu všetci belosi hrajú minimálne na veľvyslancov, prípadne iné vysoko kompetentné osoby.

Presťahovali ma teda do iného hotelového apartmánu, paradoxne hneď vedľa býva Lenka. Keby nestavali 300 ďalších budov okolo, tak si aj vidíme do okien. Na fotke máte moje hniezdočko, kde teraz dočasne pobývam...

No a tak som vhupla rovnými nohami do celého tohto kultúrneho chaosu... kde vás obsluhujú Indovia, taxíkom vás vozia Pakistánci, v salónoch krásy nájdete Filipínky a celý tento Babylon dopĺňajú ľudia, ktorí sem z rôznych kútov sveta prišli robiť biznis. Angličtina, ktorú tu počujete sa nepodobá žiadnej inej...ale zase veľmi oceňujem a zároveň obdivujem všetkých tí, ktorí aj napriek tomu, že sa mýlia, nepoužívajú správne slová - rozprávajú veľmi suverénne!!! Presne opačná tendencia ako u nás, kde každý radšej mlčí ako by mal povedať niečo zle. Berte si príklad!

No a tak mi dnes odsýpa môj štvrtý pracovný deň ... stihla som vybehať víza pre nejakého nového strategického partnera, taxikár ma párkrát odviezol netuším kam ale hlavne že on bol presvedčený, že ideme dobre, snažím sa vybaviť inzerciu v arabských novinách ale na ich stránke všetko vyzerá ako rozsypaný piesok...a tak:)) Každý deň sa tu potýkam s novými výzvami, učím sa nové veci...

Dnes poobede ideme zháňat s Lenkou byt...niečo sme si už dohodli, blízko pri pláži. Nech sa nemusím pozerať stále na žeriavy a betonove bloky:))

Stihla som navštíviť aj nákupné centrum, kde je tá slávna zjazdovka... vtipné je, že všetci majú požičané rovnaké kombinézy na lyžovanie, takže tam veľmi dobre zapadnete:)) V nákupnom centre, ktorého je zjazdovka súčasťou, stoja pri skle ľudia rozličných národností s pritlačenými nosmi na skle, pozorujúc lyžiarov a tuú divnú bielu hmotu:))) No možno to raz vyskúšam...

Ok, nachvíľu sa odmlčím, idem vyzdvihnúť vizitky a fičím na výstavu za kolegami....

Držte palce, aby sa ma zase taxikár neopýtal, že ako sa tam má dostať... to už dostanem záchvat smiechu:)) Zdravím vás všetkých a posielam trochu tepla z tých 34 stupňov, čo tu máme...

Aj piesok vám pošlem ak chcete....