Going deeper...

Tak to mám za sebou...ďalšiu vec zo zoznamu vecí, ktoré som chcela zdolať. Pomenovali po mne zastavku v Prahe:))) Ale nie :) Je to veľmi zvláštne zažiť ten pocit, ked dýchate cez trubicu, prud vody vas kolíše zo strany na stranu, vašu tvár stále šteklí prúd bubliniek, ktoré vydychujete... a nad vami, pod vami, všade okolo je voda... a pár ďalších ľudí s farebnými plutvami na nohách, dávajúc si rozličné podvodné signály. (vlastne na dne bazéna, bol ešte taký malý biely plastový krokodíl:))) V piatok sme dorazili na rannú hodinu celkom neskoro...meškali sme len 60minút, mysliac si ale, že ideme načas. Samozrejme, že nás do bazéna nepustili:))) Noc predtým sme boli s babami vonku, trošku sa vyblázniť a vytancovať a ráno som teda mala veľký problém sa skonsolidovať:)) Nakoniec sme si odsedeli ďalšiu teóriu, naučili sa vyrátať tlakové skupiny, možnú hĺbku a dĺžku ponoru..atď. Po náročnej debate a neustáleho sa domáhania, že nech nás predsa len pustia do bazéna s inou skupinou, sa to nakoniec podarilo... Inštruktora nám robil chlapík z Anglicka, ktorý bol v januári náhodou lyžovať na Slovensku a náhodou si zlomil nohu...tak vravel, že nám to pri záverečnej skúške zráta:)))
Takže o jednej sme tam poslušne nastúpili a z vody sme vyliezli až o 6tej...moja koža bola už v počiatočnom štádiu rozkladu. Najskôr sme museli niekoľkokrát zložiť a zmontovať celý výstroj, špeciálne na mňa obracal inštruktor zrak, lebo že babám to zvykne "neísť"...nuž výzva ako svet! A náhodou som to celé dobre zapojila, všetko fungovalo ako malo... tak som sa mohla prvýkrát ponoriť:))
Celé to bolo celkom zábavné, stále som sa chcela smiať, akoby mi do bomby napustili niečo iné...a vyfasovala som ružovú masku, aby som hájila farby ženského pokolenia:))
Tak som sa učila ako sa stúpa, ako sa klesá... čo robiť ked dôjde vzduch, aké signály sa pod vodou používajú (zdvihnutý palec vo vode znamená, že chcete ísť hore a nie že je všetko OK...čo sa mne stále plietlo a inštruktor bol zo mňa zmätený, prečo chcem ísť stále na hladinu:))), ako si kontrolovať tlak, ako si čistiť masku a všetky tieto potrebnosti "podvodné".... niektoré "skills" mi teda moc nešli, ako napríklad také to voľné nadnášanie regulované len vašim dýchaním...asi som sa až moc hlboko nadychovala a vydychovala, čo malo za následok, že som vysoko stúpala a inštruktor ma ťahal za plutvy dole:)) Z bazéna som šla v celkom povznesenej nálade, hladná ako vlk, i keď plná chlorovanej vody ale to asi k tomu patrí... v sobotu sme si odkrútili vo vode ďalšie dve lekcie s inštruktorom, čo vyzeral ako Jean Reno vo filme magická hlbočina:))) A ten mi nadelil krikľavoružové plutvy a detskú bombu...ale že to nemám brať osobne. Naučil nás kadejaké nové "podvodné" kúsky...a v piatok nás už čaká more... finálny test sa nám ešte nechcelo písať ale veď snáď bude čas:))) Tak držte palce... 50 otázok, záludné otázky...
Ale najdôležitejšie pravidlo potápania si pamätám: Never hold your breath!!! /Nikdy nezadržiavajte dych! Takže vážení, keď som vám to už takto objasnila, môžete s tým začať aj vy:))))))) Veľa štastia... ja idem pracovať.... je toho stále viac a viac...ešte som sa nestihla ani presťahovať:)))