Nas zivot v Santa Clare II.

Takze pokracujeme.... Cez tyzden je tu z rodiny len Jorge, ktoreho po veceroch ucim anglinu, co je pre mna velka zabava a výzva zaroven lebo mu to musim vysvetlovat po spanielsky. Nastastie je velmi talentovany a má to napocúvané, nakolko dováza autodiely z USA. I ked co sa jeho výslovnosti týka, niekedy sa tak snazí, ze mu az nerozumiem co to mrmle. Jorgého zena Paula si privyrába predajom syra a tak casto prispievame do rodinného rozpoctu a skúsame rozlicné typy syrov, ci sa nám náhodou nejaký nebude podobat konzistenciou na bryndzu aby sme skúsili spravit halusky.

Rano zbehneme do kuchyne k Jacobe, pomozem jej s cim treba, pripadne ideme za Franciscom, ktorý pletie z palmového lístia cintu, z ktorej sa potom vyrábajú rozne veci. Radkovi z predchádzajúceho pobytu zostali dobré kontakty, takze nás uz vela ludí pozná a pozývajú nás na návstevu. A tak spoznávame nových ludí, nové rodiny… nové jedlá a nové zvyky. Vacsinou v nedelu ak je cas skocime niekam na vylet, pretoze to má Jorge volno a vacsinou nás hodia na nejaké zaujimavé miesto v okolí. Tak sme sa raz dostali na Puente de Dios (doslova bozí most), co je obrovská jaskyña, ktorú vymyla voda, zo skál tam tecú vodopády, rastú palmy… proste krásne miesto, ktorého caro ale narúsa kopa odpadu, ktorý tam ludia vzdy nechajú a tiez fakt, ze do rieky Atoyac, ktorá jaskyñou preteká vypústajú dediny drenáz – nuz ale to je mexická realita, takto to tu chodí, a nikto iný okrem mña sa tu snád nad tým nepozastavuje. Zrejme som si este nezvykla na ten mexický flegmatizmus. Ak USA povolí vstup do krajiny viacerým pristahovalcom ako doteraz, spravia im coskoro z krajiny jedno velké smetisko…co mne v konecnom dosledku vadit nebude:)
Do Santa Clary sme prisli v case municipalnych volieb, ktore sa konali 11. novembra. A ked u nás doma padal prvý sneh, my sme do polnoci cakali s miestnymi ludmi na výsledky volieb. Ako nezávislí pozorovatelia sme sa zúcastñovali politických predvolebných mítongov a poviem vám teda, ze nasi politici sa majú este co ucit. Takú úcast a podporu ludí veriacich v zmenu ako tu, som este nevidela. Ale zase tu rýchlo pochopili, ze staré rímske heslo “chlieb a hry” je nadcasové a tak tu kampane koncili diskotékami, koncertami skupín a samozrejme sa podávalo jedlo… takze v podstate celkom príjemne strávený vecer… az na tie predvolebné sluby.

V Santa Clare sme strávili aj Día de los muertos (nase dusicky) kedy sme sa vela vypytovali na tradicné úkony, fotili ofrendy pre zosnulých, navstívili dekorované cintoríny a jedli “pan de muertos” co je speciálny sladký chlieb, ktorý sa pecie na Dusicky a tiez sa dáva na stol ako obeta. Co sa sladkého chleba týka, “pan dulce”, nevieme sa tu toho dojest..a nakolko sme objavili v pueble skvelú pekárnicku dona Justiñána kde sa pecie cerstvé pecivo kazdý druhý deñ, inam uz ani nechodíme.
Ked navstevujeme ludí, zakazdým sa v podstate bavíme o tých istých veciach co sa nás týka. Takze donekonecna musíme vysvetlovat, ze Ceskoslovensko uz neexistuje a ze Slovensko lezí vedla krajiny, z ktorej pochádzal “santo papá” Jan Pavol II, a ze nevaríme jedlá z kukurice lebo máme úplne iný typ a ze u nás sú aj vyssí ludia ako my. Nikdy by som nepovedala, ze taká sútaz Bailando mi pomoze vo vysvetlovaní týchto vecí resp, ze nejaký Patrik Svajda (vsetci to tu vyslovujú Svachda) pomoze ludom pochopit, ze Slovensko reálne existuje, kedze dvoch Slovákov vidia kazdú nedelu v telke tancovat. Respektíve aj s Durovcíkom, ktorý ako porotca hovorí po slovensky a pre nás je velmi zábavné pocut slovencinu z mexickej televízie.

Ludia sú tu na dedine velmi zlatí a zivo sa o vsetko zaujímajú a chcú vediet ako je to u nás a dokonca nás berú ako vázených hostí, ked k nim prídeme. Myslím, ze aj mña ako zenu berú úplne inác , nakolko nie som Mexicanka. I ked aj mne sa stáva, ze sa so mnou chlap rozpráva prostredníctvom Rada, ze mi nepodá ruku, resp. sa na mña pri podaní vobec nepozrie a stisk je len taký vlazný. Zeny tu majú citelne i hmatelne iné postavenie… A celý tento machistický postoj sa preniesol aj do samotnej spanielciny, kde sa od slova otec-“padre” odvodzujú slová, ktoré oznacujú veci pekné, dobre vykonané, kdezto od slova “madre” sa vacsinou odvodzujú stavnaté nadávky, alebo ambivalentné výrazy!
Ked sa dá a nemáme nic na práci, ziadnu návstevu, resp. dohodnuté nahrávanie, tak vypadneme z dediny.. Alejandro (brat chlapika, ktory tu vyhral volby) nas obcas zoberie s nim, ked ide predávat topánky, ktoré vyrába a tak spoznávame nové mestá, trhy a úplne iný svet, kde sa ludia ludia zivia tym co im prinesie peniaze, majú úplne na háku to niekomu nahlasovat a spokojne si zijú so svojej ilegálnej cinnosti, ktorá tu nikoho nerusí. Koniec koncov, vzdy sa dá niekto podplatit..a vyjde vás to lacnejsie ako nejaká oficiálna licencia:) A tak je to tu aj s vodicákom… Nakolko sa tu kazdý rok musia robit nové skúsky a treba ich platit, ludia tu chodia bez vodicákov a skúsajú stastie, kým ich nezastaví policía…a aj ti sú podplatitelní, takze zivot ide spokojne dalej a nikto si tu nerobí s nicím vrásky. Ze sa niekto slúbi a nepríde na návstevu? Ziadny problem. Ze niekam meskame 3 hodiny lebo sme zabludili? Bez problemov. Tu sa nikto s nicím nestresuje…
Nuz také je México… plné kontrastov, nerovnosti, Coca-Coly a gélu;)
Que padrísimo!

P.S. Ked vam toto posielam, chystame sa akurat na cestu do Michoacánu..asi 8hodin busom na pár dní... takze sa chvilku urcite neozvem... vsetci sa opatrujte, teplo sa obliekajte... a svorne si nazívajte! ;)) A tiez by ste mi mohli písat ako sa vodí vám, lebo moje telepatické schopnosti nie sú moc vyvinuté!