vyletovali sme...

V pondelok 29.10. sme sa vybrali z D.F. do Puebly , pokracujúc do Santa Clary- nasho noveho domova, na par mesiacov. Celý víkend sme strávili neplánovane u Martiny, ktorá je obchodná zástupkyña nasej ambasády. Cize tí, co by ste chceli dovázat ten gél, obrátte sa na ñu. Bol to taký nemexický víkend pocas ktorého som sa paradoxne naucila jest olomoucké syrecky, resp, som im prisla na chut;) pretoze Martinina domácnost je hojne zásobená slovenskými výrobkami, takze sme jedli horalky a vyprázaný syr a iné lakocinky. I ked ja si celkom uzívam mexickú národnú kuchyñu a ochutnávam co to dá…co je nie vzdy bezpecné. Tacos, tamales, mole poblano… o tom vsetkom uz mozem pisat basne! Martina sa pomaly chystá na návrat domov, lebo jej tu uz koncí misia a tvrdí ze ju Mexico riadne znicilo. K Mexicanom má velmi negativistický postoj, co je do velkej miery sposobené tým, ze je v D.F. kde byt bielym znamená dost sa odlisovat a automaticky to znamená ze clovek má peniaze a treba ho nejak oklamat, dostat…Teraz, ked som uz v Santa Clare je rozdiel v ludoch citelný, hmatatelný i viditelný. (i ked aj tu by som vedela vrazdit, hlavne teda tu pani, co rano o 6tej hlasi do miestneho rozhlasu, ze si treba kupit avokado na namesti s velkou vaznostou!!!!!!) Tu sa nám napríklad nemoze stat, ze v “tiende” (obchodíku) vám vyberú z balenia pív dve, takze si domov namiesto zaplatených 6ks odnásate len 4, a tie dve si spokojne piju nejaki mexicanos a dobre sa na tom rehocu. Ach to bola depresívna nálada, ked to Rado zistil a od zialu nad dvomi stratenými pivami sa rozhodol vypit zvysné 4, i ked aj mne potom jedno pridelil. J
U Martiny sme zostali neplánovane od piatku do nedele a stihli sme si spolu spravit v sobota výlet do Chalmy a Malinalca, samozrejme celý na úcet ministra JahñátkaJ) Takze o nejakej výskumnej nálade nemohlo byt este ani reci! V sobotu,ked Martinu domasírovala jej masérka, sme sa vybrali do Chalmy, ktoré je jedným z 3 najvacsích pútnických miest v Mexiku, kde sa oslavuje “señor de Chalma”, ktorý je zobrazený ako cierny Kristus a má vraj mat dost krvavú podobu. Kedysi bol vraj v miestnej jaskyni oslavovaný boh jaskýñ Oztocteotl, ktorého pri príjazde misionárov zázracne nahradila socha Arista. Okrem jeho uctievania sa tu pútnici kúpu v liecivej vode, ktorá vyteká z jaskyne. Ja som si sice myslela, ze im je len riadne teplo…nuz, skoda, mohla som si aj ja cosi vyliecit! Velmi zaujimave je to, ze kopce okolo Chalmy su posiate ozdobenymi krizami..cele to posobi az magicky! V chráme sme sa teda vsetci spolocne vibrali hladat slávneho cierneho Arista. Ked sme uz pomaly presli vsetky miestnosti az po kryptu, na nasu otázku ze kde ho teda mozeme nájst, nám odpovedal nejaký zriadenec ze: jáj, ale ten nám pred 3 rokmi zhorel, tak sme ho nahradili normálnym, bielym! Nuz a bolo vybavené J Takze ked sme ho konecne nasli, bol to len Kristus na krízi s dlhymi havraními vlasmi. Viac zaujímavá vsak bola nástenka pod jeho sochou, kde ludia pripínali dakovné listy, pramienky vlasov, prípadne malé prívesky v tvare rúk, noh ci srdca- zrejme podla toho co im pomohol uzdravit. Nuz religiozita má v zivote Mexicanom svoje pevné miesto a niekedy hrá dokonca prím. Inak je Chalma celkom dobrá diera kde “zdochol pes” a jej zaprásené ulice sú lemované stánkami s obcersvením, ci kadejakým iným tovarom a suvenírmi a kde mozete nájst napriklad aj nápis: “se vende tierra santa para comer” co znamená, ze v stánku sa predáva svatá resp. Posvatná poda ci zem na jedenie! Vyzeralo to ako krieda a Martina sa o tom zivo zaujimala a vsetkym nam to chcela kupit… teda to co vyzeralo ako krieda. Chlapik v stánku nám tvrdil, ze je to z posvatnej jaskyne a ze to vraj casto jedia tehotne zeny. Kriedu sme pojedali uz ako deti v skole, alebo omietku…a vobec nebola svatáJ)
Problémy s lokalizovaním miesta, ktoré sa odvázne nazývalo parkovisko, sme vyriesili za 40 minut, blúdiac medzi stánkami…potom sa sme uz ale vybrali do pokojnejsieho a krajsieho Malinalca, kde je aztécke nálezisko, ktoré zostalo Spanielmi neobjavené, ako jedno z mála a ide o jednu z najzachovalejsich ukazok aztéckej architektúry. Dodnes sa mozeme domnievat, preco Spanieli toto miesto nenasli, resp. nezborili…je pravda, ze v období conquisty este nebolo dostavané a mozno im bolo zatazko vyliezt na vysoky kopec, kde sa nachádza. Z dialky vyzeraju byt rozvaliny malinké ale ked clovek príde blizsie tá velkost ho ochromí. Tento komplex tvoria posobivé stavby so schodiskami vytesané do skaly a chramy postavené z mohutných kamenných blokov. Najpozoruhodnejsí je hlavný chrám Cuauhcalli (orlí dom) so svojou kruhovou svatyñou. Vstup do samotnej svatyne, prerazenej skrz prírodnú skalnú stenu, predstavuje ohromné ústa hada. Za týmto stoja dalsie objekty –budovy (edificio III a IV) kde sa kedysi v jednej z nich udajne spalovali telá padlých aztéckych bojovníkov a ich duse potom stúpali k nebu, kde sa z nich stávali hviezdy. No a ked sme takto vdychovali tu zvlastnu atmosferu tohto miesta, prisiel za nami typek v sombrere, ze ci sme si zaplatili za kameru…a nasledne, ze uz je vela hodin, ze uz mame pomaly koncit… no idealna bodka za tym vsetkym. Ked sme zisli dolu z kopca, skocili sme si do malebnej restiky na veceru, neviem ci minister Jahñátek vie, ze to platilJ , a dali sme si kuracie prsia plnené nejakou ciernou masou, o com nam Martina nechcela prezradit co to je..teda az kym to nedojeme. Nakoniec vysvitlo, ze je to plesen, ktora sa tu vytvara na kukurici a dokonca sa to tu aj pestuje a je to hovadsky drahe! Nemozem vam presne napisat ako to chutilo, lebo to bolo celé poliate fajne stiplavou salsou a ta mi v tom momente zabila vsetky chutove bunky… a popritom vsetkom okolo nas lietali kolibriky a bol tam bozsky klud. Nuz nie nadarmo sa sem nielen kvoli klime stahuju na zimu zamozní obyvatelia nielen z D.F. ale aj z USAJ

A potom sme sa zase vrátili do D.F. a s nami prisiel aj “frente frío” co je studený front..a tak sme celu nedelu strávili vyváraním pochútok zo slovenskych polotovarov. A na druhý deñ ráno sme sa cez Pueblu vydali do Santa Clary Huitziltepec..ale to uz je iny pribeh.